Články

ĎALŠÍ VEĽKÝ DIAĽNIČNÝ PROJEKT BUDE V OMEŠKANÍ. NA SLOVENSKU JE TO UŽ ŠTANDARDOM

Pred nedávnom sa v médiách v tichosti objavila informácia, že výstavba 60 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest v okolí Bratislavy cez projekt verejnosúkromného partnerstva (PPP) bude v omeškaní, pričom to priznal sám minister dopravy Árpád Érsek (MostHíd) na stretnutí s novinármi. Oficiálne uviedol, že meškanie by malo trvať 8 mesiacov, pričom pre Vašu informáciu, len v septembri tohto roka získalo právoplatnosť posledné stavebné povolenie. Stavebné práce na úsekoch s dlhodobo platným povolením začali až v auguste 2017, hoci pôvodne mali práce začať už na jar tohto roku.

Diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7 stavia štát cez PPP projekt. Znamená to, že cesta bude postavená cez vlastné peniaze koncesionára a vláda bude jej výstavbu a prevádzku splácať v tridsať rokov trvajúcej koncesnej lehote. Celkovo tak ako daňoví poplatníci zaplatíme koncesionárovi 1,8 miliardy eur, presnejšie každoročne 56 miliónov eur v podobe pravidelnej ročnej platby. Zmluvu s víťazným konzorciom Cintra zo Španielska podpísal bývalý minister dopravy Roman Brecely zo Siete. Ten svojim podpisom uzavrel prípravu projektu, ktorý začal obstarávať ešte jeho predchodca Ján Počiatek. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že diaľnica D4 aj rýchlostná cesta R7 by sa podľa pôvodných termínov mali dokončiť v roku 2020. Je však viac ako isté, že pôvodný termín dostavby stavbári už nestihnú, keďže predpoklad na dĺžku výstavby je stanovený na 4 roky. Ak sa výstavba začala v auguste tohto roku, podľa odhadov by celý obchvat Bratislavy mohol byť dokončený na prelome rokov 2021/2022.

Pamätáte si, ako Ministerstvo dopravy pôvodne tvrdilo, že sa bude stavať už na jar 2016? Tým získal projekt PPP samozrejme značný náskok voči tradičnému verejnému obstarávaniu. Realita je však bohužiaľ iná a ako inak, nikto nie je zodpovedný ani za uvedené nepravdivé vstupné informácie, ani za oneskorenie výstavby. Celý proces výstavby zabrzdili problémy ohľadne výkupu pozemkov pod cestami, ktoré budú súčasťou bratislavského obchvatu. Apropo pozemky pod budúcim obchvatom Bratislavy. Minister dopravy bol v minulosti už viackrát vyzvaný, aby zverejnil všetky zmluvy o výkupe pozemkov pod úsekmi diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Aj napriek skutočnosti, že je verejne známe, že minister dopravy má k dispozícii viacero právnych stanovísk, že zmluvné kontrakty je možné zverejniť, nemá vôľu urobiť to. V tejto súvislosti sa verejne vyjadril, že si počká na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, alebo prokuratúry, pričom jeho stranícka kolegyňa Žitňanská sa vyjadrila, že Národná diaľničná spoločnosť je povinná sprístupňovať zmluvy, ktoré sa týkajú pozemkov pod budúcim obchvatom Bratislavy. Je zrejmé, že zverejniť, kto stojí za procesom, ktorý je spojený s kúpou pozemkov pod diaľnicou za 360 miliónov eur je veľmi citlivé a pre vládnych politikov aj nežiadúce.

Komplikácie ohľadne uvedeného PPP projektu sú známe už od začiatku jeho prípravy. V tejto súvislosti musel parlament narýchlo bez pripomienkového konania schvaľovať novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach z dôvodu hroziacich kompenzačných udalostí od koncesionára pre neodovzdané pozemky od štátu na ktorých sa už malo začať stavať. Expresne došlo k zmene zákona, aby Vláda SR mohla vydať stavebné povolenie na tie pozemky, ktoré ešte celkom nevlastní.

Momentálne je zákon na Ústavnom súde SR napadnutý časťou poslancov NR SR z dôvodu existencie domnienky jeho protiústavnosti. Zaujímavý je taktiež fakt, že Vláda SR strašila občanov Slovenska, ako aj poslancov v parlamente, že v prípade ak sa neschváli spomínaná novela dôjde k značným hospodárskym škodám. Výsledok je však taký, že aj napriek schváleniu uvedenej novely sa s intenzívnou výstavbou stále nezačalo a stavba je oproti predpokladanému začiatku výstavby v omeškaní viac ako rok. V tejto súvislosti by ma však zaujímalo, prečo štát pri PPP projekte D4 a R7 neriešil najprv dosiahnutie právoplatnosti stavebných povolení a až následne podpis koncesnej zmluvy.

Vláda a štát by sa týmto pragmatickým krokom vyhla možným kompenzačným udalostiam zo strany koncesionára, ktorý si ich môže uplatniť v nadväznosti na oneskorené odovzdanie pozemkov od štátu na ktorých sa malo už začať stavať. Čo je však najhoršie je tá skutočnosť, že kolóny pred a v hlavnom meste na ktoré sme už tak zvyknutí budú ťažko skúšať našu trpezlivosť minimálne do roku 2022.

Komentáre

komentárov