Dňa 01. marca 2017 vstúpila do účinnosti novela Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá priniesla zmeny v oblasti oddlženia fyzických osôb. Čoraz viac a viac sa skloňuje pojem OSOBNÝ BANKROT. Podmienky oddlženia fyzických osôb sa rovnako vzťahujú pre fyzické osoby podnikateľov i nepodnikateľov, bez ohľadu na skutočnosť, či majú alebo nemajú majetok, prácu a príjem. Hlavným dôvodom, prečo bola prijatá nová právna úprava bol zámer zaviesť relatívne rýchle konanie, s ktorým nebudú spojené vysoké náklady.
Do 1. marca 2017 mohli zadlžené fyzické osoby podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok len v tom prípade, ak zložili na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a nákladov správcu vo výške 663,88 eur. Zároveň museli mať majetok, ktorého hodnota bola aspoň 1 659,70 eur.
Práve takto nastavené podmienky spôsobovali, že veľmi malý počet ľudí prejavil záujem o vyhlásenie konkurzu. Nová právna úprava tento systém zrušila. Od 1. marca 2017 majú fyzické osoby možnosť oddlžiť sa za kratšiu dobu bez zaplatenia vysokých poplatkov za predpokladu, že fyzická osoba je platobne neschopná, čo v preklade znamená, že nie je schopná plniť aspoň 1 peňažný záväzok 180 dní po lehote splatnosti, a zároveň sa na jej majetok vedie aspoň jedna exekúcia alebo iné obdobné vykonávacie konanie (napr. daňové exekučné konanie). Ďalšími podmienkami podľa zákona sú povinné zastúpenie Centrom právnej pomoci alebo ním určeným advokátom a zaplatenie preddavku na úhradu paušálnej odmeny a nákladov správcu vo výške 500 eur.
Povinné zastúpenie Centrom právnej pomoci znamená, že žiadna fyzická osoba nemôže podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ani návrh na určenie splátkového kalendára sama. Každá fyzická osoba, ktorá je platobne neschopná, vždy musí navštíviť najskôr príslušnú pobočku Centra právnej pomoci podľa miesta svojho trvalého pobytu a podať žiadosť. Takúto žiadosť centrum posúdi a na základe tohto posúdenia centrum do 30 dní rozhodne, či fyzická osoba má alebo nemá právny nárok na poskytnutie právnej pomoci od centra. Následne po doručení pozitívneho posúdenia žiadosti, teda doručení rozhodnutia centrum alebo ním určený advokát podá príslušný návrh na súd. Z procesného hľadiska má súd 15 dní na to, aby rozhodol o podanom návrhu bez ohľadu na to, či pôjde o návrh na vyhlásenie konkurzu alebo o návrh na určenie splátkového kalendára.
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu bude spĺňať všetky zákonné podmienky, súd jedným súdnym rozhodnutím vyhlási konkurz na majetok fyzickej osoby, ustanoví správcu zo zoznamu správcov na základe náhodného výberu a zároveň súd fyzickú osobu oddlží, čo znamená, že ju zbaví všetkých dlhov v takom rozsahu, v akom v konkurze dlhy nebudú uspokojené. Už týmto rozhodnutím sa fyzická osoba považuje za oddlženú. Za obdobie od účinnosti spomínaného zákona narastá počet fyzických osôb – žiadateľov o oddlženie. V termíne od 01.03.2011 do 19.02.2018 Centrum právnej pomoci evidovalo 11 011 žiadostí v konaní o oddlžení. V termíne od 01.03.2017 do 19.02.2018 Centrum právnej pomoci rozhodlo o poskytnutí právnej pomoci v konaní o oddlžení v 9268 žiadostiach.
V termíne od 01.03.2017 do 19.02.2018 Centrum právnej pomoci podalo 7975 návrhov v konaní o oddlžení konkurzom. Centrum právnej pomoci má na Slovensku 12 kancelárií a na podávanie návrhov prostredníctvom informačného systému Register úpadcov sú poverení v každej kancelárií počas celého obdobia dvaja pracovníci, a to vedúci príslušnej kancelárie a jeho poverený zástupca. V termíne od 01.03.2017 do 19.02.2018 Centrum právnej pomoci ani v jednom prípade konania o oddlžení konkurzom nepoverilo advokáta na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Priemerná doba podania návrhu na súd Centrom právnej pomoci od právoplatnosti Rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci žiadateľovi je podľa informácii CPP 2,5 mesiaca. Tento údaj poskytlo CPP, pričom máme informácie, že skutočnosť je iná. Sú CPP, ktoré reálne nestihnú spracovať agendu skôr ako za 5-6 mesiacov , a teda v týchto kanceláriách je fyzická osoba pod hrozbou straty strechy nad hlavou o niekoľko mesiacov dlhšie. Nie je tajomstvom, že všetky regionálne kancelárie Centra právnej pomoci sú „zavalené“ žiadosťami, tvoria sa tzv. poradovníky fyzických osôb, ktoré žiadajú o poskytnutie právnej pomoci .
Pričom vytváranie samotných poradovníkov nie je práve najúčinnejší nástroj na predchádzanie korupčného správania sa vo verejnej správe. Dnes sme svedkami toho, že Centrá právnej pomoci sú personálne poddimenzované a čakacie doby pre uchádzačov o oddlženie neprimerane dlhé. Očakávanie niektorých dlžníkov bolo určite väčšie, ako bola reálna príprava štátu na prvotný „nápor ľudí“ a množstvo ich žiadostí o informácie o oddlžení. Porovnanie efektívnosti, rýchlosti a hospodárnosti fungovania právneho inštitútu osobného bankrotu u našich susedov ukazuje, že zatiaľ čo v Českej republike je ochrana pred veriteľmi dlžníkovi poskytnutá maximálne do 2 hodín od podania návrhu, väčšinou je to však pár minút po doručení elektronického návrhu na súd. V prípade Slovenskej republiky sú dlžníci radi, ak sa im poskytne porovnateľná ochrana do niekoľkých mesiacov.
Tu môžeme konštatovať, že rýchlosť ochrany dlžníka pred veriteľom nie je našou silnou stránkou. Z informácií, ktoré poskytlo CPP je zjavné, že o osobný bankrot je veľký záujem. Tento právny inštitút sa stal prístupnejší širším vrstvám dlžníkov a chráni ich pred stratou strechy nad hlavou. Fyzická osoba, ktorá padla do dlhovej pasce, sa často krát ocitá v situácii, keď už nemá žiadny majetok a padá do sivej ekonomiky. Teda žije bez oficiálneho príjmu, na ktorého exekvovanie by siahol exekútor. Väčšina ľudí s dlhmi, ktorých sa nevedia zbaviť hlavne z dôvodu niekoľkonásobného navýšenia istiny sú práve obyčajní ľudia, žiadny gambleri či narkomani. Mnohých zastihla transformácia ekonomiky a štát zlyhal. Štát dopustil a toleroval, že fungovali spoločnosti, ktoré poskytli ľuďom peniaze za neprípustných podmienok.
Netreba opomenúť, že štát je zároveň zodpovedný za vysokú zákonnú úpravu úrokov z omeškania. Takéto pôžičky sa logicky stali nesplatiteľné, najmä po krátkom výpadku v splátkach dlžníka, častokrát spôsobenom neúmyselne, napríklad dôvodom dlhšej práceneschopnosti alebo stratou zamestnania. Po necelom roku fungovania novej právnej úpravy v oblasti oddlženia fyzických osôb vidíme, že pôvodný zámer zákonodarcu vytvoriť relatívne rýchle konanie zlyhal. Konanie o oddlžení na súde je v niektorých okresoch začaté po viac ako piatich mesiacoch, niekde viac než po pol roku od podania žiadosti fyzickou osobou v CPP. V zákone nie je upravená lehota, v ktorej je Centrum povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby, ak sú splnené všetky ostatné zákonné podmienky, pretože to je skutočnosť, ktorú nevie ovplyvniť žiadna fyzická osoba, ktorá vstupuje do procesu osobného bankrotu, aj keby centru poskytla všetku potrebnú súčinnosť.
Zároveň je celý proces značne skomplikovaný povinným zastúpením CPP, pričom možnosť zastúpenia advokátom žiadne CPP doposiaľ nevyužilo. Uvedený zákon preukázal potenciál veľmi výrazným spôsobom zasiahnuť do života dlžníkov, ako aj ich veriteľov. Nová právna úprava osobného bankrotu fyzických osôb zjednodušila postup pre dlžníkov, aby sa zbavili svojich dlhov, má potenciál napomôcť dostať sa z dlhovej pasce a zároveň dáva ľuďom možnosť na finančný reštart.
Považujeme za nevyhnutné, aby mali dlžníci na jednej strane možnosť na finančný reštart, avšak na druhej strane je potrebné viesť ich k vlastnej zodpovednosti. Dlžník poučený z minulých nesprávnych rozhodnutí, musí byť v budúcnosti obozretnejší a produkty zvyšujúce jeho dlhovú angažovanosť by mal obmedziť na minimum.
Žiaľ, prax často ukazuje, že dlžník, ktorý mal problémy s platobnou disciplínou v minulosti, bude mať tendenciu svoje správanie opakovať. V tomto smere štát vôbec nemyslel na nevyhnutnosť zvyšovania ekonomickej i právnej gramotnosti a finančnej zodpovednosti obyvateľov.
Je potrebné nastaviť vzdelávanie tak, aby výsledkom oddlženia nebola len strata dlhov z minulosti, ale predchádzanie vytváraniu ďalších dlhov do budúcnosti. Preto úlohou zákona má byť v nemalej miere i prevencia a edukácia, aby finančný reštart bol zároveň aj úvodom ku kvalitnejšiemu spôsobu života celých rodín.
Mgr. PETRA HAJŠELOVÁ
Vedúca pracovnej skupiny Justícia a právny štát