Rozhovor s PETROM PČOLINSKÝM, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky
Ako a kedy ste sa dali dokopy s Borisom Kollárom a založili hnutie SME RODINA?
To je veľmi zaujímavý príbeh, ale budem stručný. V roku 2012, keď som bol spoluorganizátor protestov Gorila, mi napísal Boris Kollár cez Facebook, že nám drží palce a dúfa, že sa na Slovensku konečne zmení situácia a týchto hajzlov (spomínaných v Gorile) zatvoria.
Odvtedy som s ním bol v nepravidelnom kontakte a občas sme sa stretli na káve, kde sme rozoberali politiku a situáciu na Slovensku. V roku 2015 sa Boris stretol s Milanom Krajniakom a výsledok dnes poznáte. Spoločne sme založili hnutie SME RODINA.
„Tému situácie, problémov a života ľudí na východnom Slovensku otváram v parlamente pravidelne.“
Pochádzate z okresu Vranov nad Topľou. Počuť hlas východniarov v parlamente?
Najviac asi bolo počuť mňa:-) Tému situácie, problémov a života ľudí na východnom Slovensku otváram v parlamente pravidelne.
Chcel som tiež založiť akúsi platformu východniarov v NR SR, aby sme sa spoločnými silami snažili čo najviac pomôcť nášmu regiónu. Ostalo to bez odozvy, pretože, bohužiaľ, v politike sú stranícke záujmy nadradené tým ostatným. Mnohí poslanci – východniari preto odmietli spoluprácu, čo ma veľmi mrzí. Pravidelne sa zaujímam o stav plnenia takzvaných „akčných plánov“ a na dennej báze riešim problémy, s ktorými sa najviac na mňa obracajú práve východniari.
Čo by mala vláda robiť, aby sa ľudia z menej rozvinutých regiónov necítili takpovediac ako „od macochy?“
„Našou povinnosťou je cítiť s ľuďmi a urobiť maximum preto, aby sme im pomohli. Preto sme išli do politiky.“
Ako veľký problém vnímam chýbajúcu diaľnicu či rýchlostné cesty na východnom Slovensku. Aj kvôli tomu sa sem nehrnú žiadne nové firmy či investori. Vláda by mala viac investovať do rozvoja cestovného ruchu či služieb v tomto regióne.
Východné Slovensko je nádherné a máme čo ponúknuť. Tatry, Domaša, Zemplínska Šírava či ďalšie turistické miesta vrátane historických hradov a krásnych miest. Potrebujeme však pomocnú ruku od štátu. Mnohí ministri či poslanci sú z tohto regiónu, ale akoby zabudli na to, odkiaľ prišli.
V politike ste štyri roky. Čo Vás najviac prekvapilo?
Najviac ma prekvapila tá ľahostajnosť niektorých poslancov k problémom ľudí. Mnohí tam naozaj len sedia na zadkoch a stláčajú gombík podľa toho, ako im predseda poslaneckého klubu ukáže. Niekedy ani netušia, o čom hlasujú. A ešte majú pocit, ako veľmi makajú.
Občas sa mi obracia žalúdok, keď vidím, ako mnohí poslanci pristupujú k práci.
Existuje nádej, že sa po voľbách situácia na Slovensku zlepší?
Rozhodne áno! Zmena nastane vtedy, ak budú v parlamente a vláde sedieť ľudia, ktorí sa budú na občanov pozerať nie cez svoje vlastné peňaženky, ale cez srdce. Pre nás nie sú ľudia čísla v excelovskej tabuľke, ale cítiace bytosti, ktoré majú svoje problémy. Našou povinnosťou je cítiť s ľuďmi a urobiť maximum preto, aby sme im pomohli. Preto sme išli do politiky.
„Dovolím si tvrdiť, že príde aj na politikov, ktorí tu 30 rokov rozkrádajú túto krajinu. Ja vždy tvrdím, že na každú sviňu sa varí voda.“
Spoločnosť je dosť polarizovaná. Je to tak v skutočnosti aj v NR SR alebo tam poslanci len „hrajú divadlo“ na voličov?
Je to trochu inak. Skúsim to stručne popísať. Mnohí poslanci sa navzájom neznášajú, doslova majú voči sebe averziu. Iní poslanci, napriek tomu, že sú z rozličných strán, si vedia spolu sadnúť a slušne sa porozprávať.
Ja napríklad nemám problém sa baviť s mnohými poslancami SMERu, SNS či ĽSNS, ale s takým Glváčom, Dankom, Uhríkom či Beblavým si nemám čo povedať. Sú to ľudia, ktorí sú mi ľudsky nepríjemní, takže kontaktu s nimi sa vyhýbam. V každom prípade, ak ide o dobrú vec, naše osobné animozity musia ísť bokom v prospech pomoci ľuďom. Vtedy treba zahodiť ego a riadiť sa srdcom.
S akými problémami sa na Vás najčastejšie obracajú voliči? Volajú ľudia po zmene?
„Ľudí trápia finančné problémy. Exekúcie, dlhy, nezaplatená elektrina, chýbajúce peniaze na lieky či jedlo. Toto riešim denne a občas som už zúfalý.“
Sú to najmä finančné problémy. Exekúcie, dlhy, nezaplatená elektrina, chýbajúce peniaze na lieky či jedlo. Toto riešim denne a občas som už zúfalý. Aj keby som rozdal celý svoj plat, nedokázal by som vyriešiť ani tretinu z tých, čo mi napíšu každý týždeň. Preto musíme zmeniť tento systém.
Ľudia zúfalo volajú po zmene a zúfalo potrebujú pomoc. Nemôžeme na nich pozerať ako na čísla v tabuľkách, ale cez srdce.
„Zaviedli sme register vylúčených osôb, ktorý zakazuje poberateľom sociálnych dávok chodiť do herní či kasín.“
V parlamente ste presadzovali prísnu reguláciu hazardu. Čo sa Vám podarilo dosiahnuť?
Tejto téme som sa venoval intenzívne a výsledok sa aj dostavil. Podarilo sa mi pretlačiť niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré podstatne sprísňujú fungovanie hazardu. Napríklad, že nová herňa nemôže vzniknúť do 200 metrov od už existujúcej herne; takisto, že herne nemôžu byť v blízkosti škôl alebo že každý hráč na internetových hrách (online kasína) musí doložiť pri registrácii občiansky preukaz, aby sme zabránili deťom hrať v internetových herniach.
Zaviedli sme register vylúčených osôb, ktorý zakazuje poberateľom sociálnych dávok chodiť do herní či kasín. Podarilo sa mi zastropovať počet zariadení v herniach a kasínach, aby sme tu nemali sto automatov v jednej prevádzke, ale musí to mať nejaké hranice.
Mojím cieľom do budúcna je úplne zakázať herne, avšak na to teraz nie je politická vôľa. Musíme si počkať na voľby.
Je Slovensko pripravené „porátať sa“ s oligarchami, ktorí ovládajú politikov?
Určite áno. Bašternák bol odsúdený, Kočner čaká na doživotie a dovolím si tvrdiť, že príde aj na politikov, ktorí tu 30 rokov rozkrádajú túto krajinu. Ja vždy tvrdím, že na každú sviňu sa varí voda…
Svetová aj slovenská ekonomika spomaľuje, hovorí sa, že pred dverami je ďalšia ekonomická kríza. Kto pomôže obyčajným ľuďom?
Vyzerá to tak, že ekonomika prejde do recesie, čo môže ovplyvniť aj život bežných ľudí. Naše hnutie SME RODINA pozerá na občanov srdcom. Snažíme sa uľahčiť život a pomáhame riešiť ich problémy. Na nás sa môžu spoľahnúť, pretože vždy, čo sme sľúbili, sme aj dodržali.
Mgr. Peter Pčolinský