Rokovania Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie parlamentov členských štátov Európskej únie (COSAC Plenary)
V júni sa uskutočnila konferencia parlamentných výborov pre EÚ záležitosti v Sofii v rámci formátu COSAC. Viedla sa najmä v duchu zbližovania vzťahov medzi Západným Balkánom a Európskou úniou po podpísaní Sofijskej deklarácie, ktorá podporuje rozvoj a prepojiteľnosť regiónu s Úniou. Takáto spolupráca môže byť veľmi prospešná hlavne v oblasti európskej bezpečnosti, migrácie, infraštruktúry a rozvoja obchodu, najmä ak vezmeme do úvahy že o región súperia aj východné mocnosti, ako je Rusko, Turecko a krajiny Perzského zálivu.
EÚ je uprostred procesu prístupových rokovaní s Čiernou Horou a Srbskom. Obe krajiny musia dotiahnuť medzery v oblasti právneho štátu, slobody médií a korupcie. Čo sa týka Srbska je nevyhnutné, aby si vyriešilo prostredníctvom záväznej právnej dohody normalizáciu vzťahov s Kosovom. Dôvera a očakávania sú vkladané do zmierlivého srbského prezidenta Aleksandra Vučica. Na to, aby sa obdobné rokovania viedli aj s Kosovom očakáva sa rovnaký prístup najmä smerom k dohode o vytvorení Združenia srbských obcí. Ak vznikne obojstranne záväzný podnet k vyriešeniu tejto otázky Slovensko môže zvažovať svoj postoj ku Kosovu, ako samostatnému štátu, ako aj k jeho vzťahu s Úniou.
Pre Macedónsko je takisto kľúčové vyriešenie sporu s Gréckom o oficiálnom názve krajiny, ktorý trvá už 25 rokov. Macedónsko aj Albánsko dosahujú výrazný pokrok vo vnútorných reformách, ktoré by mali viesť k otvoreniu rokovaní. V prípade Albánska sa postoje členských štátov rozdeľujú.
Najvzdialenejšia k rokovaciemu stolu sa zdá byť Bosna a Hercegovina, kde očakávame výsledky októbrových volieb a ďalšie vnútorné reformy, ktoré by podporili fungovanie právneho štátu. Rokovania budú mať ešte dlhý priebeh, pozitívne je, že zo strany EÚ je ochota prehlbovať spoluprácu aj mimo politiky rozširovania EÚ.
Ďalším prerokovaným bodom je Európsky pilier sociálnych práv, ktorý bol predstavený v nezáväznom dokumente v novembri minulého roku. Týmto sa má otvoriť diskusia o budúcnosti Európy aj v zmysle sociálneho zabezpečenia a spravodlivého trhu prace. Pilier sa venuje právam z Charty základných ľudských práv EÚ, Európskej charte sociálnych práv a novým právam na starostlivosť, bývanie a pomoc pre bezdomovcov. Tato oblasť má byť podporovaná aj cez európske štrukturálne a investičné fondy. Zaujímavé je, že tieto iniciatívy sa majú zamerať aj na spravodlivú distribúciu čistej energie a znižovanie nákladov na ňu pre všetkých spotrebiteľov a tiež na prepojiteľnosť a dostupnosť elektronickej komunikácie. EÚ chce v rámci tohto piliera zriadiť Európsky orgán práce, ktorý má podporovať prácu a informovanosť o pracovných trhoch. Slovensko by sa chcelo uchádzať o sídlo tejto agentúry (hlasovanie bude prebiehať v októbri 2018). Kompetencie na vykonávanie tohto piliera budú v rukách samotných členských štátov, zatiaľ čo finančná podpora a jeho monitorovanie spadne do kompetencii inštitúcií EÚ.
Európska komisia nedávno predstavila aj návrh niekoľkoročného finančného rámca na roky 2021-2027. Pre Slovensko sa v tomto období výrazne zníži podiel na fondoch zameraných na zmenšovanie rozdielov v stupni rozvoja regiónov, aj vďaka kladnému ekonomickému rastu (aj v porovnaní s južnými krajinami EÚ). Čo sa týka poľnohospodárstva Slovensko, ktoré sa nachádza v európskom podpriemere, bude prijímať väčšiu podporu (ale menej na rozvoj vidieka). V súvislosti s Brexitom sa miera podpory zo štrukturálnych a investičných fondov na celoeurópskej úrovni zníži o 10-25%. Pre Slovensko to znamená, že celkovo sa naše odvody v tomto období navýšia a podpora klesne o 30%. Môže to mať negatívny dopad na štátny rozpočet a takisto to môže skomplikovať čerpanie fondov. Napriek tomu, že sme mohli očakávať navýšenie odvodov v duchu súčasnej situácie v rámci EÚ, Slovensko je pripravené ohradiť sa, ak budú takéto navýšenia necitlivo aplikované. Európska komisia hľadá nové zdroje financovania v obchode s emisiami a v odvodoch na nerecyklovaný plastový odpad. Otázkou je či toto riešenie je na európskej úrovni udržateľné.
MZVaEZ vydalo stanovisko aj k návrhu ochrany rozpočtu Únie paralelným sankčným mechanizmom vo forme pozastavenia platieb z rozpočtu EÚ, ak budú porušené zásady právneho štátu. Všeobecná a obšírna interpretácia právneho štátu v tomto článku, ktorého porušeniu sa venuje už existujúci článok 7 Zmluvy EÚ, dáva široký záber pre udelenie sankcií. Práve preto sa má právny servis Rady vyjadriť k pripomienke iniciovanej Slovenskom.
Pozitívnou správou je otvorenie diskusie o uplatňovaní princípu subsidiarity a proporcionality. Hlavnou myšlienkou tejto politiky je aplikácia čo najefektívnejšieho riešenia čo najbližšie k občanom. Podľa tohto systému by sa mala dávať prednosť vo vykonávaní právomocí lokálnym a národným autoritám v bodoch, ktoré nespadajú do výlučnej právomoci EÚ. Práve z tohto dôvodu vznikla iniciatíva na vytvorenie Rýchloreagujúcej skupiny, ktorej myšlienku navrhol a zriadil Jean-Claude Juncker koncom roku 2017. Táto skupina má nachádzať riešenia, ako čo najlepšie uplatňovať tento princíp. V4 privítala túto iniciatívu zo strany EK a navrhuje rozšírenie počtu zástupcov národných parlamentov v zložení pracovných skupín, ktoré majú uľahčiť komplexné diskusie týkajúce sa práce Rýchloreagujúcej skupiny. Týmto by sa posilnila úloha národných parlamentov v rozhodovacom procese EÚ, čo predstavuje jedno z riešení demokratického deficitu EÚ. Česká republika, Maďarsko, Rakúsko aj Bulharsko sa už aktívne angažujú v stanovovaní flexibilných podmienok fungovania pracovnej skupiny.
Za hnutie SME RODINA – Boris Kollár
Ing. Ľudovít Goga