SLOVENSKO A ENERGETIKA Z OZE

18-04-18 Ján Jedinák 0 komentárov

Žijeme v dobe, v ktorej každý predmet, ktorého sa dotýkame je vyrobený vďaka prísunu energie. A nielen predmety, ale aj doprava, služby, inštitúcie, každý sektor nášho každodenného života – obchody, úrady a zdravotníctvo bezchybne fungujú vďaka energii.

V súčasnej dobe sú hlavným zdrojom energie fosílne zdroje – uhlie, ropa, zemný plyn a jadrová energia. Sú to zdroje, ktoré sú vyčerpateľné, teda sa raz minú. Hranica vyčerpateľnosti sa časovo posúva ďalej vďaka ľudskej vynaliezavosti, technologickým postupom a novým náleziskám. Z environmentálneho hľadiska pociťujeme negatívny dopad spaľovania fosílnych palív. Mnohé informácie v médiách informujú o skleníkových plynoch, znečistení pôd, vody, roztápaní ľadovcov, zvyšovaní priemernej ročnej teploty a zvyšovaní hladiny vôd čo bezprostredne vplýva na našu kvalitu života, na zmenu počasia a ďalšie globálne problémy. Nebezpečné mocenské vedomie štátov o vlastnení fosílnych zdrojov energie sme pocítili už aj my v zime 2009, takzvaná plynová kríza a výbuchy jadrových elektrární (Černobyľ 1986, Fukušima 2011) sa nás vraj netýkali, aj keď všetci vieme o prepojení prírody na celej planéte. Pálime tony vzácnej suroviny, ktorá sa vytvárala milióny rokov a ktorá je nenahraditeľná vo farmaceutickom a chemickom priemysle.

Slovenská republika je 86 % naviazaná dovozom fosílnych palív zo zahraničia. Z toho na Slovensko dovážame: nukleárne jadrové palivo 100 %, ropa 99%, zemný plyn 97% a uhlie 80%. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) pokrývajú zhruba 12% celkovej spotreby – z toho výrobu elektriny z OZE zabezpečujú hlavne veľké vodné elektrárne.

OZE sú zdroje, ktoré sa prirodzene obnovujú v priebehu ich využívania. Ide o energetické toky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v blízkosti zemského povrchu, zásoby, ktoré sa obnovujú aspoň tak rýchlo, ako sa spotrebujú. V ich čerpaní možno hypoteticky pokračovať ďalšie miliardy rokov – v podstate kým bude svietiť Slnko. Konkrétne ide o slnečné žiarenie a z toho odvodenú veternú energiu a vodnú energiu, ďalej o energiu prílivu, geotermálnu energiu, biomasu atď. Technológie obnoviteľných zdrojov energie zahŕňajú slnečnú energiu, energiu vetra, energiu vody, biomasu a napokon v doprave biopalivá. Cieľom Európskej únie je zvýšiť podiel celkovej spotreby energie z OZE na 20% do roku 2020, pre Slovensko je stanovených 14%.

Obnoviteľné zdroje energie sa spolu s hydroenergetickým potenciálom veľkých vodných elektrární podieľajú na výrobe elektriny na úrovni 16% domácej spotreby Slovenska. Celkový využiteľný potenciál je očakávané zvýšiť na 19% v roku 2020 a na 24% v roku 2030, pričom najpotenciálnejším zdrojom pre Slovensko je naďalej hydroenergetika a potom biomasa. Ostatné OZE sú zatiaľ len v polohe doplnkových zdrojov z dôvodu bezpečnosti dodávok energie, ale aj kvôli otáznej budúcnosti vývoja cien energie z OZE. (prof. Ing. Jozef Viglaský CSc: Informačný deň k obnoviteľným zdrojom a nosičom energie, Zvolen 2014)

V tabuľke sú uvedené hodnoty celkového potenciálu OZE v porovnaní s výrobou elektriny a tepla SR v roku 2005

Číselné hodnoty poukazujú na možnosť využitia OZE predovšetkým z poľnohospodárskej a lesníckej biomasy. Bioenergetika má potenciál rozvinutia pri dobrom udržateľnom usporiadaní celého systému. Využitím odpadovej biomasy odľahčíme odpadové hospodárstvo (biologické odpady – konáre, slama, lístie, maštaľný hnoj, kaly z rôznych priemyselných odvetví, ktoré by inak zostali na skládkach sa môžu spracovávať v biostaniciach). Pri využívaní „energetických rastlín“ ako primárneho zdroja k výrobe energie musíme počítať so správnym výberom poľnohospodárskych oblastí (mali by to byť pôdy nevhodné pre agrárnu činnosť) ako aj s dostupnosťou terénu, nákladov na dopravu a spoľahlivosť dodávky biomasy (treba zvážiť sezónnosť produkcie, obavy z pestovania monokultúr a ich napadnutia škodcami, správny agrotechnický postup prác, potrebu skladov, potrebu zabezpečenia požadovanej vlhkosti…).

Pre Slovensko je rozvoj využitia biomasy v malých početnejších zariadeniach najperspektívnejší pri využití miestnych zdrojov, transformáciou poľnohospodárstva na vidieku a podporou vytvorenia nových pracovných miest. S možnosťou využívania OZE je spojených na Slovensku ešte dosť otázok týkajúcich sa nielen nových legislatívnych opatrení podporujúcich širšie využitie OZE, možností dotácii, skutočne určenej ceny s prihliadnutím na vplyv životného prostredia ale aj s technickými problémami.

Na Slovensku máme k dispozícii distribučné siete projektované pre jednosmernú dopravu elektriny z veľkoelektrární do domácností. Naša „pasívna“ sieť nie je schopná pracovať oddelene od prenosovej sústavy, ak sa pripoja menšie jednotky dodávajúce do siete elektrinu z OZE (napr. z fotovoltaických článkov rodinného domu), distribučná sieť ho prakticky nevyužíva a dispečing ho rozozná ako obyčajný spotrebič. Prenosová sústava je pritom navrhnutá tak, aby výpadok niektorého z jej prvkov neohrozil prevádzku ostatných zapojených distribučných sústav. Pripojenie nových zdrojov by mohlo túto centralizovanú integritu narušiť, preto požadujú od aktérov zavedenie OZE do siete, aby svoje zariadenie prispôsobili distribučnej sieti, prípadne jeho inštalovanie vôbec nepovolia. (prof. Ing. Jozef Viglaský, CSc.: Informačný deň k obnoviteľným zdrojom a nosičom energie, Zvolen 2014) Náš postoj k obnoviteľným zdrojom energie musí byť jednotný, stály, rešpektujúci prírodu a celkovú ekonomiku nášho štátu.

Fosílne palivá s výhodou uskladnenia, veľkého zdroja energie, širokej dostupnosti majú pre súčasný životný štýl najdôležitejšie postavenie pri zabezpečovaní energie. Avšak poskytnutím priestoru OZE čiastočne zvýšime svoju energetickú sebestačnosť v podpore diverzifikácii zdrojov energie (nie sme viazaný len na ropu a plyn z Ruska) ďalej získavame poznatky pri reálnych projektoch využívania OZE ale hlavne vytvoríme zníženie tlaku na ekológiu, pretože priamo ovplyvňujeme dopad na životné prostredie ako je vypúšťanie menších objemov skleníkových plynov do atmosféry, zníženie objemov vyhoreného paliva a podobne.

Úlohou štátu by malo byť šetrenie energiou vyrobenou z fosílnych zdrojov a podpora efektívneho využívania energie napr. v podpore zatepľovania budov, výmene okien, inštaláciou malých solárnych panelov pre domácnosti. Uvedeným príkladom sa celoplošne znižuje celkový dopyt po energii a ovplyvňuje sa voľba k využitiu OZE. Podpora výskumu a rozvoja jednotlivých technológii OZE patrí k dôležitým úlohám vlády, ktorá by mala rozhodovaním prispievať k hospodárskemu rastu krajiny pre dlhšie časové obdobie. V príspevku sú uvedené číselné hodnoty a fakty, ktoré boli poskytnuté prof. Ing. Jozefom Viglaským CSc., za ktoré mu ďakujem. Ak dovolíte, chcem sa touto cestou poďakovať všetkým vedcom a odborníkom na našich vysokých školách, univerzitách a vedeckých inštitúciách, ktorí ostali na Slovensku a venujú sa vede a výskumu, pretože veria, že sa raz ich získaná múdrosť a poznanie pretavia do konkrétnych reálnych činností v prospech nás všetkých.

Ešte raz: Ďakujem!

ING. MÁRIA MICHNOVÁ
Členka hnutia SME RODINA – Boris Kollár

Zdieľať:
RSS
Facebook
Facebook

Komentáre

komentovať