Aký je postoj hnutia SME RODINA – Boris Kollár k politike štátu v oblasti športu?
Šport nesmie zostať v ofsajde. Dlhodobo vnímame zlyhávanie ministerstva školstva a registrujeme podfinancovanie športu vrátane hromadných a voľnočasových športových aktivít orientujúcich sa na deti a mládež.
Čo by sme s tým mohli urobiť?
Najjednoduchšie opatrenie je maximálne sprístupnenie disponibilných športovísk (školské telocvične, plavárne, ihriská, mestské športové areály, atď.) širokej verejnosti v čase, keď v nich neprebieha výučba a tréningy.
Mala by sa štátna politika v oblasti športu orientovať prevažne na mládež?
Rozhodne áno. Zafinancovali by sme výstavbu jednoduchých všešportových areálov, detských ihrísk a športovísk ako súčasť prevencie boja proti drogám a ďalším negatívnym javom v spoločnosti. Za pozitívnu by sme považovali aj čo najväčšiu podporu športových olympiád medzi triedami, školami, mestami, či krajmi, ktoré zároveň zlepšujú sociálne väzby, duševnú pohodu, zdravé sebavedomie, telesnú zdatnosť a zdravotný stav detí a mládeže.
Kde by sme teda mali začať? Mnoho detí na základných školách sa športu vyhýba, uprednostňujú skôr futbal cez PlayStation ako naháňať loptu na skutočnom ihrisku.
Musíme opäť zatraktívniť telesnú výchovu na školách tak, ako tomu bolo v minulosti. Potrebujeme kvalifikovaných a dobre platených trénerov a učiteľov telesnej výchovy. Myslíme si, že triedna učiteľka na prvom stupni ZŠ v sukni alebo učiteľ v rifliach a saku nemôže zmysluplne viesť hodinu telesnej výchovy. Navyše, len kvalifikovaní odborníci dokážu podchytiť najväčšie športové talenty a pomôcť im v ich súťažnej kariére.
Otvorili ste otázku mladých športových talentov. Mala by ich spoločnosť podporovať?
Áno, a podstatne viac ako dnes. Ako výrazný nedostatok vnímame nedostatočnú podporu stredoškolským a univerzitným športovým tímom, ktoré by mohli generovať budúcich top reprezentantov. Skvalitnili by sme individuálny prístup k nadaným športovcom už od 15. roku veku dieťaťa. Zabezpečili by sme financie a materiálno-technické zabezpečenie na jeho každodenný športový život. Podporili by sme tímy ľudí, ktoré sa budú o takto nadané deti starať.
Ako k tomu pristupujú susedné krajiny?
Susedné štáty investujú omnoho viac peňazí do športu. Budujú rôzne športové akadémie, uvedomujú si, že práve športovci bývajú najlepšími propagátormi svojej domoviny v zahraničí. Takouto cestou by sme sa mali vydať aj my.
Dôležité však je, aby sme nezabúdali na športovcov, ktorí reprezentovali našu krajinu, robili jej veľmi dobré meno a zviditeľňovali ju vo svete. Po ukončení ich aktívnej športovej činnosti by sme im v prípade potreby preto mali podať pomocnú ruku.
Doc. PeadDr. ADRIANA PČOLINSKÁ PhD.
Poslankyňa NR SR a vedúca pracovnej skupiny Školstvo