VÝCHOD SLOVENSKA NEMÔŽE BYŤ ODTRHNUTÝ OD ZVYŠKU KRAJINY

06-04-18 Ján Jedinák 0 komentárov

Je nepopierateľným faktom, že z hľadiska národného hospodárstva je dopravná infraštruktúra primárnym segmentom, ktorý svojim charakterom zasahuje do celej skupiny iných odvetví. Dopravná infraštruktúra a všetky služby, ktoré sú poskytované v oblasti dopravy sú jednou z najdôležitejších súčastí každodenného života občanov nášho štátu. Existenciou kvalitnej dopravnej infraštruktúry zároveň dochádza k zvyšovaniu zamestnanosti a konkurencieschopnosti ekonomiky. Zároveň sa zvyšuje aj hospodársky rast v spoločnosti vrátane rozvoja cestovného ruchu.

Úplne súhlasím s podnikateľmi z Košického a Prešovského kraja, ktorí sa v médiách častokrát vyjadrujú, že sa cítia, akoby boli odtrhnutí od spoločnej ekonomiky Slovenska. Čo je podľa nich dôvodom? Samozrejme, chýbajúca kvalitná cestná infraštruktúra, čo logicky spôsobuje, že sa regióny na východe Slovenska odborne aj ľudsky vyprázdňujú. To však so sebou prináša obrovské riziko, keďže predovšetkým mladí ľudia sa po rokoch života v cudzine vracajú už len veľmi ťažko a navrátiť fungovanie v týchto regiónoch do pôvodného stavu bude veľmi ťažké. Môžeme si len domýšľať čo by bolo, keby boli také Košice alebo Prešov napojené na diaľnicu. S istotou by však bolo možné povedať, že investor, ktorý má problém s diaľničným pripojením určite pôjde skôr tam, kde tá diaľnica nechýba, ako napr. Žilina, Trnava, alebo Nitra. Problémom dlhodobého ignorovania centrálnych vlád v Bratislave je nielen absentujúca diaľnica na východ, ale aj postupný nedostatok technicky a odborne zdatných pracovníkov, ktorí by sa na východe krajiny vedeli uživiť. Je potrebné zobudiť sa, pretrieť si oči a pochopiť, že aj na východe sú ľudia, ktorí platia dane a ktorí od štátu očakávajú, že ich prestane diskriminovať v podobe absentujúcej diaľnice alebo rýchlostnej cesty. V nadväznosti na to čo tu píšem je potrebné zamerať pozornosť na rozvoj dopravnej infraštruktúry aj na východe krajiny. Aj tam žijú ľudia, živnostníci a aj tam je potrebné budovať nadradenú cestnú infraštruktúru. Preto je nevyhnutné zabezpečiť dopravnú dostupnosť v kritických regiónoch Slovenska prostredníctvom efektívnej a udržateľnej infraštruktúry. Tým kritickým regiónom je nepochybne aj východ Slovenska. Musí dôjsť k zvýšeniu dostupnosti sídiel aj priemyselných zón nedostatočne infraštruktúrne vyspelých regiónov. Mám na mysli predovšetkým začatie výstavby severojužného prepojenia na východnom Slovensku medzi Poľskom a Maďarskom (rýchlostná cesta R4).

Človek by si povedal, že recept na to, ako zabrániť odchodu mladých ľudí z východného Slovenska existuje. Čo však podľa medializovaných informácií pripravuje štát? Nad čím sa zamýšľa? Nad absolútne nelogickými pokusmi. Štát chce začať šetriť, keďže mu chýbajú finančné prostriedky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Šetriť chce tak, že na východe Slovenska sa majú začať stavať diaľnice len v polovičnom profile. Takým úsekom má byť napríklad druhá etapa severného obchvatu Prešova, ktoré je tretie najväčšie mesta Slovenska, kde sme svedkami pravidelne kolabujúcej dopravy. Ísť do budovania diaľnic v polovičnom profile v čase, keď nám prognózy hovoria, že sa intenzita dopravy do dvadsiatich rokov stúpne o 4000 vozidiel v priemere za deň je podvodom na motoristoch a ľuďoch žijúcich v tomto meste. Hovoriť a argumentovať spôsobom, že v prípade výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v polovičnom profile sa ušetrí značné množstvo finančných prostriedkov je iracionálne. Odborná verejnosť vie veľmi dobre, že v prípade, ak sa ide do výstavby v polovičnom profile, neprináša to so sebou polovičné náklady a určite to sebou neprináša automaticky očakávaný efekt v podobe zníženia zaťaženosti problematických bodov cestnej siete dotknutých regiónov. Štát by sa mal prestať zaoberať uvažovaním o budovaní polovičných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest a myslieť tak, aby benefity pre občanov boli hmatateľné čo najskôr a nie v horizonte 20 rokov.

Cieľom hnutia Sme rodina – Boris Kollár v rámci svojho programu v oblasti vývoja slovenskej dopravy je predložiť víziu rozvoja dopravy, ktorá bude zohľadňovať očakávaný vývoj národného ako aj európskeho dopravného a výrobného priemyslu a nie ísť do pokusov v podobe budovania polovičných profilov. Inštitucionálne ako aj legislatívne inštrumenty musia byť nastavené tak, aby sa slovenský priemysel presúval k výhode založenej na vysokej pridanej hodnote, spojenej s inováciami pri navrhovaní, výrobe a prevádzke zložitých systémov a služieb s nižším obsahom uhlíka na celom území Slovenska. Uvedená skutočnosť bude pochopiteľne znamenať podporenie zamestnanosti a rastu čo je prvoradým cieľom nášho Hnutia.

JUDr. MILOŠ SVRČEK, PhD., LL.M.
generálny manažér hnutia
SME RODINA- Boris Kollár
a tímlíder pre dopravu

Zdieľať:
RSS
Facebook
Facebook

Komentáre

komentovať