ZÁKON O ZABEZPEČOVANÍ KVALITY VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA

09-08-18 Ján Jedinák 0 komentárov

Milí priatelia! Na májovej schôdzi NRSR som v rozprave vystúpila k zákonu o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. V rámci môjho vystúpenia som v prvom rade zdôraznila mnou už toľkokrát opakovanú skutočnosť, že je absolútne nevyhnutné naštartovať či už čiastkovú alebo komplexnú a systémovú reformu školstva tým, že adekvátne finančne ohodnotíme prácu učiteľov/pedagógov.

Nemôžeme predsa očakávať, že učiteľ bude pracovať s plným nasadením, že bude vo svojej práci inovatívny, vyhľadávať nové poznatky a oboznamovať sa s najnovšími trendmi v oblasti výučby (často aj vo svojom voľnom čase) za plat, ktorý mu neumožňuje solídne žiť a už vonkoncom vziať si hypotéku, pretože ho v banke s jeho výplatnou páskou vysmejú. Nehovoriac o tom, že týmto by sa podľa môjho názoru podarilo odstrániť fenomén tzv. lietajúcich profesorov. Pedagóg v snahe vyskladať svoj príjem na istú únosnú hranicu umožňujúcu mu solídne vyžiť z výplaty do výplaty neraz siaha po riešení vziať si úväzok na dvoch (či troch) školách, čo samozrejme určite neprispieva ku kvalite výchovno-vzdelávacieho procesu, keďže by bolo lepšie, keby všetok svoj pracovný čas venoval jednej vzdelávacej inštitúcii. Ďalšou skutočnosťou, ktorú vnímam ako negatívny fenomén nášho školstva je aj veľmi veľké byrokratické zaťaženie pedagógov.

Toto podľa môjho názoru platí pre všetky stupne škôl, i keď ja som sa v mojom vystúpení na pôde NRSR prioritne venovala vysokému školstvu, keďže v tom čase prebiehala diskusia k vysokoškolskému zákonu. V súčasnosti sa od pedagógov VŠ prirodzene očakáva, že budú prednášať istý počet hodín v týždni, k tomu sa vyžaduje publikovanie monografií, učebníc a odborných štúdií a príspevkov ideálne v karentovaných časopisoch, čo je aktivita, ktorá si od človeka celkom prirodzene žiada štúdium kníh a iných odborných prameňov, uvažovať nad nadobudnutými poznatkami a následne ich spracovať vo forme písomného výstupu (publikácie a príspevky), ako aj angažovanie sa v národných a nadnárodných projektoch. Všetky uvedené činnosti sú, podotýkam, časovo vysoko náročné.

K tomuto všetkému treba ešte pripočítať celoročné a priebežné vypĺňanie rozličných hodnotení, vedecko-pedagogických charakteristík, práca s akademicko-informačným systémom (ktorého nie práve užívateľsky priateľská obsluha nielen z mojich skúseností vyžaduje účasť na rôznych školeniach a štúdium komplikovaných manuálov), ktorú opäť majú za úlohu obsluhovať pedagógovia. A toto všetko má pedagóg robiť za cca 700 eur v čistom? Po rokoch práce na sebe, keď si človek zvyšuje svoju odbornú kvalifikáciu, v podstate žije s neprestajným pocitom, že treba niečo urobiť, pretože keď neprednáša, bolo by vhodné využiť každú voľnú chvíľu a pokračovať v písaní posudkov, učebníc a iných vedeckých príspevkov.

Preto osobne vítam myšlienku, ktorá rezonuje v predkladanej novele vysokoškolského zákona a hovorí o tom, že pedagógovia VŠ by boli rozdelení do troch skupín. Na tých, ktorí by sa venovali prioritne prednáškovej činnosti, ďalej tí, ktorí by sa v prevažnej miere venovali vedecko-výskumnej činnosti a napokon tí, ktorí by mali za úlohu prioritne pracovať v rozličných projektoch na národnej (napr. KEGA, VEGA) a nadnárodnej úrovni. Z môjho pohľadu by tak bolo možné a pravdepodobnejšie zabezpečiť kvalitu práce vysokoškolských pedagógov v tej oblasti, ktorú si zvolia za prioritnú oblasť ich profesionálneho záujmu. Rada by som však uviedla, že v rámci tohto príspevku, ktorý venujem predmetnej problematike by bolo možné ešte vecne pojednať o ďalších momentoch, ktoré sú z pohľadu predkladanej novely vysokoškolského zákona kľúčové. Preto Vás budem veľmi rada informovať o mojich postrehoch a pripomienkach v nasledujúcich príspevkoch nášho magazínu.

Taktiež, keďže sa blíži čas prázdnin, by som Vám priatelia rada popriala krásne, slnečné dni letných mesiacov a pre mnohých a školských prázdnin, ktoré sú pred nami. Užite si ich v kruhu svojich milovaných a priateľov, do sýta si oddýchnite a zo srdca Vám prajem, aby sa Vám všetko zlé vyhýbalo a aby ste si k sebe pritiahli len to krásne.

Doc. PeadDr. ADRIANA PČOLINSKÁ PhD.
Poslankyňa NR SR
Vedúca pracovnej skupiny Školstvo

Zdieľať:
RSS
Facebook
Facebook

Komentáre

komentovať