Články

Pčolinský: Exekútor si už nebude môcť za 13 eurovú pohľadávku účtovať 120 eur!


Po zvolení za poslanca NR SR Peter Pčolinský zo Sme rodina pre náš týždenník povedal „nechcem byť poslancom, ktorý sa bude štyri roky stravovať v parlamentnom bufete, ale môžem garantovať, že ma bude počuť.“ A svoje slovo drží. V súvislosti s jeho aktivitami rezonoval v závere roka najviac pozmeňujúci návrh, ktorým sa výrazne znížia odmeny exekútorov. Témou nášho rozhovoru však boli aj exekučné amnestie, či tohtoročné voľby do VÚC, kde rodák z Nižného Hrabovca zvažuje kandidatúru na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja.

* V novembri sa Vám cez pozmeňovací návrh podarilo presadiť v novele exekučného poriadku zmenu v odmeňovaní exekútorov. Čo Vás k tomu inšpirovalo?
– Odkedy je Boris Kollár verejne známa osobnosť, ľudia ho často žiadajú o pomoc, pričom viac ako polovica z nich je v exekúcii, či už vlastným pričinením alebo v dôsledku externých faktorov, ako napr. strata zamestnania alebo choroba. Problém exekúcií sme si uvedomovali už pred voľbami, pretože dnes je na Slovensku 3,6 milióna živých exekučných konaní. Ak vezmeme do úvahy, že máme 4,4 milióna dospelej populácie, tak je to šialené číslo. Keďže túto situáciu si uvedomovala aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, prišla do parlamentu s návrhom zákona, ktorý nebol zlý.

* Čo bude Váš pozmeňovací návrh znamenať v praxi?
– Pôvodne sme chceli, aby odmena exekútora nemohla byť vyššia ako istina. To znamená, aby si pri 50 eurovom dlhu nemohol exekútor účtovať viac ako 50 eur. Nakoniec sme sa dopracovali ku kompromisu, ktorý spočíva v tom, že oproti pôvodnému stavu bude odmena zhruba o polovicu nižšia. Vysvetlím to na stručnom príklade. Máte 13 eurovú pohľadávku za lístok v MHD alebo nezaplatený odpad. Exekútor si v takom prípade mohol účtovať dokopy až 120 eur, čo však už nebude možné.

* Nebýva pravidlom, aby opozičný poslanec získal podporu v koaličných radoch. Ako sa Vám podarilo dosiahnuť, že ste s ministerkou L. Žitňanskou našli spoločnú reč?
– My sme mali pripravený návrh zákona, ktorý bol voči exekútorom ešte prísnejší. Keď som bol na diskusiu v rádiu Expres v relácii Braňo Závodsky naživo, dostal som otázku, ako sa k nášmu návrhu stavia ministerka L. Žitňanská, ktorú som kritizoval, že nie je veľmi ochotná sa o ňom baviť. Na druhý deň prišla v parlamente za mnou a navrhla, aby sme sa porozprávali. Nakreslili sme si to, prepočítali a v priebehu polhodiny dospeli ku kompromisu priechodnému aj z jej pohľadu. Výsledkom našej debaty bol pozmeňovací návrh, ktorý podporili všetky parlamentné strany, okrem strany Mariána Kotlebu, tí zahlasovali až za celú novelu.

* Okrem zníženia odmien exekútorov navrhuje Sme rodina aj exekučnú amnestiu. Aká je šanca, že by ste našli podporu v koalícii i v tomto prípade?
 – Vláda to môže vyriešiť uznesením v podobe generálneho pardonu. Hovoril som o tom s ministerkou spravodlivosti L. Žitňanskou, či ministrom financií P. Kažimírom, a zatiaľ to vyzerá tak, že náš návrh by mohol byť priechodný. Treba si uvedomiť, že sa bavíme o pohľadávkach voči štátu, to znamená sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, daňovému úradu a polícii. V praxi by to znamenalo, že pokiaľ ľudia zaplatia dlh do konkrétneho dátumu, budú im odpustené všetky úroky a penále. Tento krok by nemal žiadny negatívny dopad na štátny rozpočet, práve naopak, ľudia budú motivovaní zaplatiť svoje dlhy, ak im budú odpustené úroky. Za nás môžem deklarovať, že podporujeme zákony bez ohľadu na to, kto ich podáva. Hodnotíme len to, či sú dobré alebo zlé. Musím povedať, že sme podporili viac ako polovicu vládnych návrhov, lebo ich považujeme za dobré. Rovnako sme podporili drvivú väčšinu návrhov od SAS, OĽaNO, či Kotlebovcov.

* Zlepšenie ekonomickej kondície sociálne najslabších skupín obyvateľstva si však bude žiadať viac ako zníženie odmien exekútorov, či exekučnú amnestiu. Máte pripravené aj ďalšie opatrenia?
– Určite chceme a budeme predkladať ďalšie zákony na ochranu pred neprispôsobivými občanmi a zároveň sa pokúsime zlepšiť podmienky pre zdravotne ťažko postihnutých, či matky s deťmi. V prvom prípade vidíme riziko v tom, že v takýchto situáciách sa vždy hneď vyroja „ľudskoprávni“ aktivisti, tzv. slniečkári. Okamžite sa začnú oháňať právami, len zabúdajú hovoriť o povinnostiach. Ide o to, ako sa k tomu postavia ostatné poslanecké kluby, ale musíme sprísniť systém voči skupine, ktorá má z ich pohľadu iba práva a žiadne povinnosti. Preto chceme, aby bola výplata sociálnych dávok podmienené prácou, až potom môže prísť na rad pláca. Na druhej strane chceme uľahčiť situáciu najzraniteľnejším skupinám ako napr. ZŤP, lebo dnes im štát kladie častokrát nezmyselné byrokratické podmienky a zároveň ani nemusíme diskutovať o tom, koľko peňazí dostávajú. V podobnej pozícii sú ženy na materskej, pretože ak matka dostane 203 eur, ledva z toho zaplatí bývanie, a kde sú ešte ostatné náklady na život.

* Slovenská politická scéna zažila v roku 2016 turbulentné obdobie. V tomto roku by mohli byť testom voľby do vyšších územných celkov, ktoré však dlhodobo zaznamenávajú nízku voličskú účasť. Aké ambície bude mať vo vzťahu k samosprávnym krajom Sme rodina?
– Najväčším problémom samosprávnych krajov je nezáujem verejnosti o VÚC, pretože mnohí často ani netušia, aké má kompetencie a čo všetko zastrešuje. Práve toto by sme chceli zmeniť, aby bola VÚC-ka pre ľudí viac zrozumiteľná. Ako parlamentná strana sa určite budeme uchádzať o dôveru aj v regionálnych voľbách. Máme tu štandardných a tzv. neštandardných politikov, pričom my sa netvárime, že sme štandardní. Z tejto cesty neustúpime, preto sa pokúsime ponúknuť alternatívu voči tomu, čo ponúkajú súčasní župani alebo iní kandidáti. Určite postavíme kandidátov na poslancov v každom kraji a okrese, plus zvažujeme kandidátov na županov v Bratislavskom, Prešovskom a zrejme aj v Banskobystrickom kraji. Čo sa týka Bratislavského kraja, našou voľbou je Boris Kollár, v Prešovskom kraji zvažuje kandidatúru Peter Pčolinský a v Banskobystrickom kraji sa bavíme o nestraníckom kandidátovi.

* Keď ste naznačili, že „v Prešovskom kraji zvažuje kandidatúru Peter Pčolinský“, skúste rozmeniť, kde vidíte najväčšie rezervy vo vedení Prešovského samosprávneho kraja…
– Z môjho pohľadu chýba východniarom východniarska hrdosť. Keď sa spýtate ľudí, na čo sú v Prešovskom kraji hrdí, budú hovoriť všeobecné odpovede o prírode a prírodných krásach. Jednoducho, nevedia si kraj spojiť dokopy s ničím. Tém, na ktorých potrebujeme pracovať, je teda dosť! Mladí ľudia odchádzajú preč za prácou – pomaly v každom druhom dome niekto pracuje v zahraničí, máme katastrofálny stav ciest v správe VÚC, podporujú sa vopred vybrané kultúrne akcie, no za najväčší problém vnímam korupciu v rámci VÚC… Namiesto toho, aby zákazky zadávané samosprávnym krajom dostávali regionálne firmy, častokrát ich vyhrávajú bratislavské firmy alebo firmy previazané na konkrétnych politikov vládnych strán. Túto chobotnicu by sme radi prestrihli a ponúkli ľuďom inú alternatívu fungovania kraja.

Zdroj:vranovske.sk

Komentáre

komentárov