Pracovné skupiny

Predsedníctvo politického hnutia SME RODINA v súlade so stanovami hnutia zriaďuje nasledovné pracovné skupiny s nasledovnými členmi a vedúcimi pracovných skupín.

Líder hnutia Boris Kollár

Sme presvedčení, že súčasný domáci aj zahraničný politický a hospodársky vývoj nepraje rozvoju toho najdôležitejšieho čo človek má a tým je rodina. Základná bunka spoločnosti, bez ktorej neprežije žiadny štát.

Slováci nemôžu zabúdať na zápas našich predkov o národné sebaurčenie a musia brániť svoje záujmy! Štát je tu na to, aby čo najviac podporoval všetkých členov rodiny, ich spoločenské a ekonomické aktivity.

Ak bude Slovenská republika využívať svoju geografickú polohu, ľudský kapitál a ekonomické predpoklady, môže byť viac sebestačnou a bezpečnou krajinou, v ktorej bude zabezpečené trvalo udržateľné zlepšovanie životnej úrovne jej občanov. Veľmi citlivo vnímame ohrozenie slovenských rodín zvonku, ale aj zvnútra.

Náš štát má dostatok ekonomických zdrojov, aby sme nasýtili každého človeka na Slovensku. Nemôžeme však financovať nikdy nekončiaci apetít politických kvázi podnikateľov a finančných skupín. Tento systém fungovania slovenskej politiky musíme vo voľbách zmeniť.
Akékoľvek zmeny k lepšiemu môže na Slovensku urobiť iba taký politický subjekt, ktorý sa zodpovedá iba vám - voličom. Preto si našu kampaň platíme sami. Nemáme nikoho v pozadí, nie sme nikomu zaviazaní, a môžeme sa rozhodovať slobodne. Nebudeme zohľadňovať záujmy nikoho iného, iba tie vaše.

Ekonomika a financie

Sme presvedčení, že vláda sa má starať o to, aby si ľudia mohli nájsť zamestnanie, ktoré ich napĺňa a zodpovedá ich vzdelaniu. A aby za svoju prácu každý človek dostal slušný plat, z ktorého sa dá vyžiť. Vláda v tejto oblasti zlyháva. V porovnaní s Rakúskom alebo Nemeckom máme viac ako dvojnásobnú nezamestnanosť a trikrát nižšie platy. Pritom v celkovej životnej úrovni ako štát rakúsku a nemeckú ekonomiku dobiehame a dnes už dosahujeme 60 percent úrovne Rakúska a Nemecka.

Vláda svojou politikou spôsobila, že hodnoty vyprodukované slovenskou ekonomikou sa prerozdeľujú nespravodlivo. Veľkú časť výstupov slovenskej ekonomiky skonzumuje iba úzka skupina oligarchov a finančných skupín. Iba zostatok hodnôt vyprodukovaných slovenskou ekonomikou sa prerozdelí medzi pracujúcich ľudí. A to stačí iba na tretinovú úroveň platov v porovnaní s Rakúskom alebo Nemeckom. Slovenský občan dostáva navyše oveľa nižšiu kvalitu verejných služieb ako Rakúšan alebo Nemec.

Slovenská ekonomika má dostatočnú výkonnosť, aby sme vedeli zabezpečiť slušnú životnú úroveň pre každého ekonomicky aktívneho človeka. Ale nemáme na to, aby sme kŕmili nekonečný apetít oligarchov a finančných skupín.

Slovenský štátny rozpočet stráca ročne 2,5 miliardy eur, pretože finančná správa dôsledne nepostihuje podvody pri DPH. Ďalšie stámilióny strácame tým, že umožňuje daňové úniky do daňových rajov, ako aj veľkým koncernom prelievať zisky do ich materských krajín.

Ing. Ľudovít Goga
Vedúci pracovnej skupiny

Medzinárodné vzťahy

Hnutie SME RODINA - Boris Kollár má záujem o konzistentné vykonávanie slovenskej zahraničnej politiky a to predovšetkým na princípe dodržiavania medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovensko je otvorenou ekonomikou, ktorej hlavným zdrojom je činnosť malých a stredných podnikov, je potrebné zvýšiť angažovanosť zahraničnej politiky nielen navonok, ale aj dovnútra.

Ministerstvo zahraničných vecí musí zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane záujmov našich občanov a firiem v zahraničí, ale aj podporovať a riadne informovať našich občanov o príležitostiach a rizikách pri podnikaní na cudzích trhoch či o živote v iných krajinách. Zahraničná politika musí odrážať tak jej politický, ako aj hospodársky aspekt.

SME RODINA - Boris Kollár bude apelovať na vyváženú zahraničnú politiku s ohľadom na bezpečnostné a ekonomické hľadisko pri využívaní svojej geopolitickej polohy, členstva v Európskej únii, ako aj v iných medzinárodných zoskupeniach a vyváženým spôsobom pristupovať k zahraničným partnerom tak na západe, ako aj na východe.

Sylvia Kulasik
Člen pracovnej skupiny

Dominika Sabová
Člen pracovnej skupiny

Ing. Zuzana Šebová
Člen pracovnej skupiny

doc. PaedDR. Adriana Pčolinská, PhD.
Člen pracovnej skupiny

Bc. Milan Krajniak
Vedúci pracovnej skupiny

Obrana a vnútorná bezpečnosť

Slovenská republika v súčasnosti čelí viacerým bezpečnostným výzvam - vnútorným aj vonkajším. Za základné bezpečnostné hrozby považujeme medzinárodnú migráciu, blízke vojenské konflikty, závažnú hospodársku a finančnú kriminalitu a s tým súvisiacu neschopnosť bezpečnostných zložiek vyšetriť závažné spoločenské kauzy.

Do Európy dnes prichádzajú milióny ľudí, ktorí majú úplne odlišné civilizačné návyky ako my. A títo ľudia sú pevne odhodlaní, že sa nechcú prispôsobiť nášmu spôsobu života, ale naopak. Chcú od nás, aby sme sa my prispôsobili ich životnému štýlu. Z toho nevyhnutne plynú konflikty, ako sme toho svedkami v Nemecku alebo Francúzsku.

Slovensko má utečencom pomáhať, koľko môže. Ale 90 percent ľudí prichádzajúcich do Európy nebolo ohrozených na živote. Sú to ekonomickí imigranti. Predtým žili niekoľko rokov v Turecku alebo Libanone, kde ich život nebol ohrozený. Potom prešli cez Grécko, balkánske štáty, Maďarsko a Rakúsko. V žiadnom z týchto štátov nebol život imigrantov ohrozený.

Sme proti prijímaniu ilegálnych imigrantov. Nikdy nebudeme súhlasiť s povinnými kvótami na prijatie imigrantov. Dnes už vidíme, že systém povinných kvót nefunguje ani medzi samotnými spolkovými krajinami Nemecka. Dokonca aj nemecká kancelárka Angela Merkelová sa vyjadrila, že imigrantov bude Nemecko postupne vracať do ich materských krajín.

Petra Krištúfková
člen pracovnej skupiny

Mgr. Peter Pčolinský
člen pracovnej skupiny

MVDr. Jaroslav Karahuta
Vedúci pracovnej skupiny

Slovenská republika má za sebou smutný 25 ročný príbeh, kedy sme sa z vidiecky rozvinutého a potravinovo sebestačného štátu s bohatými tradíciami,  s rozvinutým poľnohospodárstvom,  spracovateľským priemyslom a živým regionálnym rozvojom, stali potravinovo závislým štátom s nízkou úrovňou spracovania domácich surovín,  s chudobnými regiónmi a vyľudneným vidiekom.

„Zdravý sedliacky rozum mi hovorí, že prioritou slovenského poľnohospodárstva musí byť v prvom rade výroba potravín. Nemôžeme byť iba lacným producentom poľnohospodárskych komodít, z ktorých zahraniční producenti vyrobia potraviny a s vysokou pridanou hodnotou vo forme hotových výrobkov nám ich dovezú späť na Slovensko.“

Slovenská republika sa  vďaka nezodpovednosti minulých vlád dostala do nebezpečného stavu potravinovej závislosti a vážneho potravinového rizika.  Zo Slovenska sa stal štát, ktorý v prípade bezpečnostnej, alebo zdravotnej krízy, nebude vedieť svojim občanom zabezpečiť dostatok  potravín pre splnenie ich základných výživových nárokov.

Výsledkom nečinnosti doterajších vlád Slovenskej republiky je stav, kedy v minulosti zdravý a bohatý vidiek nahradili poloprázdne dediny, neúplné rodiny a nízka úroveň života vidieckeho obyvateľstva, ktorá vyhnala hlavne našich mladých ľudí ďaleko od svojej vlasti, kde si nachádzajú nový domov a primerané podmienky na rozvoj svojich osobných a pracovných schopností.

Hnutia SME RODINA – Boris Kollár, je pripravené dnešný katastrofálny stav nášho agrosektoru zmeniť a k tomu máme dôsledne spracovanú koncepciu, výsledkom ktorej je  rozvinutý vidiek, zdravý a spokojný občan Slovenskej republiky, ktorý je hrdý na svoj región kde žije, kde vychováva svoju rodinu a kde plnohodnotne realizuje svoje pracovné aj osobné aktivity.

Hnutie SME RODINA – Boris Kollár bude v svojom programe presadzovať vidiek, ako nenahraditeľný priestor k produkcii kvalitných a bezpečných potravín, ako dôležitý faktor vplývajúci na  zásobovanie obyvateľstva vodou a ako nenahraditeľný prvok udržania tradičnej vidieckej kultúry a obnovy kultúrneho dedičstva na Slovensku.

Ing. Jozef Fabián
Pre oblasť poľnohospodárskej prvovýroby

Ing. Dalibor Steindl, MBA
Pre oblasť pôdy a pozemkového práva

Osobné priority : práca s pozemkovým kapitálom Slovenskej republiky a “nová pozemková reforma”. Rozvoj vidieckeho agroturizmu podľa "Alpského modelu".

>>> Čítať viac <<<

Mgr. Peter Pčolinský
Člen pracovnej skupiny

Mgr. Maroš Mačuha, PhD.
Vedúci pracovnej skupiny

Kultúra

Od našich predkov sme dostali obrovské kultúrne dedičstvo špecifické pre náš národ, pre národnosti a územie na ktorom spolu žijeme a zároveň je súčasťou našej spoločnej civilizácie – európskej civilizácie, ktorú sme stáročia spoluvytvárali. Súčasťou tohto dedičstva sú poznanie a vedomosti ako celok, náboženstvá, tradície, zvyky, tradičné aj moderné umenie, architektúra, výtvarné umenie, hudba, filmy, knihy, sochy, kroje, ale aj jazyky a nárečia, ktoré sa nám dodnes zachovali. Náš každodenný život, všetko čo robíme, ako pracujeme, žijeme, stravujeme sa, správame sa jeden ku druhému, všetko čomu veríme a v čo veríme, to všetko je súčasťou nášho kultúrneho vybavenia, ktoré sme zdedili a dostali formou výchovy. Hnutie SME RODINA považuje našu kultúru za to čo, nám bude aj v budúcnosti zdrojom poznania a vedomostí, zdrojom našej národnej identity, ale aj identity pre národnostné menšiny, žijúce na Slovensku. Naša kultúra je špecifická, originálna, jedinečná a nenahraditeľná a už dnes sme vyspelým štátom, ktorý plne rešpektuje náboženskú aj národnostnú rozmanitosť, ktorá sa dlhodobo a prirodzene formovala. Naša kultúra je hodná obrany a ochrany. Vážime si a ctíme aj iné kultúry, ale zároveň nemôžeme dopustiť a nedopustíme, likvidáciu tej našej kultúry, jej zámenu za kultúru iných národov ani za rôzne umelo importované pseudohodnoty, ktoré menia človeka na jedinca bez pocitu spolupatričnosti ku národu a kultúre z ktorej vyšiel a kde má korene. Chceme byť hrdým členom rodiny národov, ktoré dokážu žiť spolu a zároveň si zachovávajú a rozvíjajú svoju vlastnú identitu a kultúru.

doc. PaedDr. Adriana Pčolinská PhD.
Vedúci pracovnej skupiny

Školstvo, veda, mladí ľudia, kultúra, šport

Medzinárodné porovnávacie štúdie preukazujú zaostávanie slovenského školstva za priemerom krajín OECD či našimi susedmi v rámci krajín V4, ako aj chronické zaostávanie Slovenska v oblasti financovania vedy, kultúry i športu. Výdavky na výskum a vývoj v pomere k HDP na Slovensku nedosahujú ani len polovicu priemeru v EÚ, výdavky na školstvo sú nižšie viac ako o jedno percento, pričom napríklad výška platov vysokoškolsky vzdelaných učiteľov základných škôl – i napriek ich doterajšiemu zvyšovaniu – je porovnateľná s platom opatrovateliek detí.

Rezort školstva, vedy, výskumu a športu v novodobej slovenskej realite očakáva v poradí už osemnásteho ministra, čo taktiež svedčí o skutočnom a nie proklamovanom význame, ktorý mu bol zo strany vládnych politických subjektov pripisovaný.

Normatívny princíp financovania škôl nivelizuje rozdiely v kvalite vzdelávania, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu bez rešpektovania dosiahnutých výsledkov žiakov a študentov, či uplatniteľnosti absolventov v hospodárskej praxi. Plnohodnotnému využitiu potenciálu (nielen) mladých vedcov, umelcov či športovcov doma na Slovensku zabraňuje neatraktívne finančné odmeňovanie, ale aj náklady súvisiace s rozvojom ich talentov.

Ing. Ľudovít Goga
Člen pracovnej skupiny

Ing. Zuzana Šebová
Vedúci pracovnej skupiny

Zdravotníctvo

Kľúčovým predpokladom budovania úspešnej krajiny je zdravie jej obyvateľov. Slovenská republika však v tejto oblasti nijako nevyniká. V popredí záujmu štátu sú finančné a oligarchické skupiny, ktoré na slovenskom zdravotníctve už roky parazitujú. Politické hnutie SME RODINA - Boris Kollár to chce zmeniť. Na prvé miesto sa musí dostať pacient.

Zdravie síce nie je tovar, ale zdravotná starostlivosť je služba, ktorá stojí peniaze. Bezplatné zdravotníctvo je mýtus. Dnes nič nie je zadarmo. Občania, zamestnávatelia i štát prispievajú každoročne do systému zdravotníctva obrovskými finančnými čiastkami a oprávnene očakávajú adekvátnu starostlivosť.

Slovenské zdravotníctvo musí prejsť zásadnou modernizáciou: zavedenie eHealth, indikátory kvality, garantovaný rozsah starostlivosti, ekonomická zodpovednosť manažmentov, zmena prístupu k pacientovi, výstavba nových nemocníc, rozšírenie pôsobnosti všeobecných lekárov, ekonomizácia zdravotnej starostlivosti. Len kombináciou takýchto prístupov k zdravotníctvu dokážeme postupne predlžovať dĺžku života našich obyvateľov.

Zavedieme centrálny register, v ktorom bude zverejnená cena každého kúpeného tovaru a služby v slovenskom zdravotníctve. A potom zrušíme každý nový nákup tovaru alebo služby, ktorého cena bude vyššia, než za akú nakúpili ten istý tovar či službu iné nemocnice na Slovensku. Okrem toho odvoláme z funkcie toho, kto sa takýto nákup pokúsil zrealizovať.

Petra Krištúfková
Člen pracovnej skupiny

Petra Krištúfková
Vedúci pracovnej skupiny

Rodina, sociálne služby a zamestnanosť

Rodina je základnou stavebnou bunkou každej spoločnosti. Za rodinu považujeme muža, ženu a deti. Odmietame experimenty s rodinou a s deťmi. Budeme bojovať proti ohrozovaniu našich rodín zvonku (islamská invázia do Európy) a zvnútra (oligarchický systém spoločnosti, rodové experimenty, juvenilná justícia, hazardné hry, drogové závislosti, neúnosná sociálna situácia, exekúcie, rozkradnuté zdravotníctvo, nevýkonné školstvo, zlý demografický vývoj).

Najohrozenejšou skupinou dnes nie sú paradoxne dôchodcovia, ale mladé rodiny s viacerými deťmi. Toto nesmieme dopustiť. Preto budeme presadzovať daňové prázdniny pre pracujúcich rodičov troch a viacerých nezaopatrených detí po celú dobu ich výchovy do určeného príjmu. Demografickú krízu musíme riešiť podporou mladých ľudí, aby mohli mať viac detí. Rozhodovanie o treťom dieťati je najdôležitejšie. Väčšina mladých rodín sa totiž nebráni tretiemu dieťaťu, ale obávajú sa, či výchovu troch detí ekonomicky zvládnu. Týmto opatrením im chceme uľahčiť sociálnu situáciu, ak sa pre tretie dieťa rozhodnú.

Veľkú pozornosť by mala spoločnosť venovať ľuďom so zdravotným postihnutím, aby im umožnila čo najlepšie sa aktívne začleniť do spoločnosti a nežiť ako segregovaná komunita, resp. sociálne izolovaní jedinci. V tejto súvislosti by hnutie SME RODINA - Boris Kollár presadzovalo intenzívnejšiu podporu pre rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom.

Boris Kollár
Vedúci pracovnej skupiny

Slovensko, verejná správa, spoločnosť

Slovenská republika je mladá krajina, ktorá je v dôsledku svojej geopolitickej polohy, histórie a ľudského kapitálu perspektívnym miestom na život, avšak ktorej potenciál nie je dostatočne využitý. Slováci nie sú len dobrými pracovníkmi, montérmi či výrobcami automobilov a spotrebnej techniky, ale sú to občania samostatnej krajiny, ktorí sú pracovití, skúsení, s vlastnými predstavami o lepšej budúcnosti.

Slovenskú spoločnosť tvoria rodiny, ktorým súčasné pomery v spoločnosti neprajú. Mladí ľudia odkladajú zakladanie rodín, v domnení lepšej ekonomickej situácie, ktorú však nevidieť. Pracovne produktívni ľudia sa v dôsledku saturácie trhu a úverového typu života dostávajú do záväzkov, ktoré je náročné prekonávať. Pomyselné nožnice slovenského bohatstva sa roztvárajú rýchlejšie ako tie svetové. Absentuje solidarita medzi bohatými a chudobnými.

Slovensku chýba nová generácia ľudí, ktorí nahradia súčasnú produktívnu časť ľudského kapitálu. Slovensko je možné považovať za ekonomicky rozvinutú krajinu, kde však rast HDP nekorešponduje s rastom životnej úrovne.

Vysoká fluktuácia, časté reorganizačné zmeny s cieľom odstrániť názorovo nepohodlných ľudí, ako aj nízke finančné ohodnotenie vedie k rezignácii a nízkej motivácii pracovníkov štátnej a verejnej správy. Je všeobecne známy fakt, že do úradníckych pozícií sú dosadzovaní stranícki nominanti, ktorí bývajú odborne nespôsobilí. Vzhľadom na presvedčenie hnutia SME RODINA - Boris Kollár o potrebe zabezpečiť Slovensko pred hrozbami zvonka a zvnútra, vytvorení priestoru pre zvyšovanie životnej úrovne slovenských rodín a zlepšovanie sociálneho a ekonomického vývoja našej krajiny, budeme presadzovať nasledujúce programové ciele.

Ing. Ján Jedinák
Člen pracovnej skupiny

JUDr. Miloš Svrček, PhD., LL.M.
Vedúci pracovnej skupiny

Doprava, výstavba a cestovný ruch

Doprava v Slovenskej republike je svojim objemom v spotrebe verejných zdrojov na 4. mieste po sociálnych veciach, zdravotníctve a školstve, pričom sa tu rozdeľuje najväčší objem štátnych zákaziek. Aj napriek obrovským finančným čiastkam, je takmer tretina štátnych ciest v zlom až havarijnom stave, železničná doprava neslúži tak ako by mala a po rokoch sľubov od jednotlivých vlád je jasné, že ani do roku 2025 sa neprepoja dve najväčšie mestá na Slovensku diaľnicou. Verejnosť je tak výrazne diskriminovaná a nedostáva to na čo sú vynakladané zdroje, pričom je neakceptovateľné ak sa nerieši zlý až havarijný stav mostov, nefunkčných zvodidiel, nebezpečných výtlkov.

Hnutie Sme rodina – Boris Kollár je za efektívne a transparentné rozhodovanie v oblasti dopravy aj napriek skutočnosti, že väčšina politikov sa bojí reakcií nahnevaných motoristov. V rámci programu v oblasti dopravy máme iné ciele s akými doteraz prichádzali naši politickí konkurenti a predchodcovia. Nechceme stavať a investovať do nových kilometrov diaľnic tam kde vôbec nie sú ani potrebné, len preto, aby sme neodborným populizmom lákali svojich potenciálnych voličov. V niektorých regiónoch Slovenska je efektívnejšie ak sa nebudú dávať občanom nereálne sľuby ohľadne výstavby drahých rýchlostných ciest a diaľnic, ktoré sa aj tak v dobe najbližších 30 rokov nepostavia. Skôr by sa mali modernizovať cesty I. triedy výstavbou malých obchvatov, prostredníctvom ktorých by sa vyčlenila nákladná doprava mimo centier miest.

Od štátu všetci očakávame, že bude v každej situácii a v každej oblasti potvrdzovať svoju povinnosť garantovať a presadzovať rozvoj diaľnic, rýchlostných ciest, železníc, prístavov, letísk a územného plánovania. Aby si každý slušný človek bez rozdielu mohol povedať: toto je môj štát, ktorému dôverujem. Treba vrátiť Slovákom dôvod tešiť sa na budúcnosť, ako aj dôvod byť hrdý na to, kým sú. Od politikov sa doslova vyžaduje, aby všetci občania Slovenska mohli využívať výhody, ktoré Slovensko ponúka.

Verejnosť je situáciou v doprave maximálne frustrovaná a je potrebné vyvinúť naozaj účinný tlak na politikov, aby sa nestrieľali termíny prepojenia Bratislavy s Košicami diaľnicou, ale reálne a odborne riešila katastrofálna situácia v doprave. Výsledkom nášho programu bude zníženie environmentálneho zaťaženia, prašnosti a hlukového zaťaženia v dotknutých miestach. Zároveň máme pripravené kroky na to, aby postupne dochádzalo k rozvoju ciest, prístavov, letísk, železníc a s tým súvisiacemu zvyšovaniu zamestnanosti, hospodárskemu rastu a rozvoju cestovného ruchu.

Mgr. Petra Hajšelová
Vedúci pracovnej skupiny

Justícia a právny štát

Dobré fungovanie súdneho systému má zásadný vplyv na kvalitu verejného života a demokracie. Fungujúce a dôveryhodné súdnictvo je predpokladom pre dobré podnikateľské ale aj bežné občianske prostredie na život. Je možné vymenovať mnoho oblastí, v ktorých Slovensko pri medzinárodných porovnaniach zaostáva, ale len v jednej oblasti sme globálne takmer absolútne na chvoste. Tou oblasťou je práve vymožiteľnosť práva. Ide o súbor problémov súvisiacich predovšetkým s platnou legislatívou a často dokonca paralyzovanou súdnou mocou, ktorá popri prehlbujúcej sa strate dôvery verejnosti sa topí aj vo vnútorných problémoch a konfliktoch. Pričom vymožiteľnosť práva predstavuje základný pilier právneho štátu. V štáte musí platiť rovnaký meter pre všetkých. Charakteristickým znakom demokratického štátu je skutočnosť, že je tvorený zo slobodných a rovnoprávnych subjektov a úlohou štátnej moci je ochraňovať slobodu a práva občanov. Taktiež je pre demokratický štát príznačné, že dodržiavanie platného práva sa nevzťahuje len na občanov, ale platí pre všetkých. Na to, aby v krajine mohla fungovať demokracia, musí v krajine fungovať spravodlivosť a musia tak fungovať demokratické princípy a nástroje. Tieto princípy zabránia tomu, aby nedošlo k zneužitiu moci, aby sa zákony prijímali v prospech občanov, aby sa hospodárstvo rozvíjalo v prospech občanov a aby média stáli na strane občanov. Od štátu všetci očakávame, že bude presadzovať opatrenia posilňujúce nezávislosť súdov, prokuratúry a polície bez politických vplyvov. Tieto inštitúcie sú základom fungujúceho štátu, kde platí rovnosť pred zákonom a spravodlivosť sa dá vymôcť. Práve tieto orgány by mali garantovať výkon verejnej moci zvolenými zástupcami vo verejnom záujme, a nie v súkromný prospech vybraných oligarchov. Mali by byť zárukou , že za prešľapy proti zákonu budú niesť zodpovednosť všetci rovnako, vrátane politikov.

JUDr. Miloš Svrček PhD., LL.M.
Člen pracovnej skupiny

Mgr. Eva Hudecová
Člen pracovnej skupiny

Ing. Ján Mizerák
Vedúci pracovnej skupiny

Životné prostredie a lesné hospodárstvo

Pojem životné prostredie je v modernej dobe veľmi frekventovaný výraz, ktorý v sebe skrýva súbor všetkých činiteľov s ktorými prichádza do styku každý živý organizmus, človek nevynímajúc. Medzi jeho základné zložky patrí ovzdušie, voda, pôda, horniny a živé organizmy.

Kvalita životného prostredia je odrazom kultúrnej a spoločenskej vyspelosti národa. Stav prírody je súčasťou prírodného a kultúrneho dedičstva Slovenska.

Životné prostredie a jeho kvalita patrí medzi 6 najrizikovejších faktorov predčasných úmrtí obyvateľov na našej Zemi. Túto závažnú skutočnosť si uvedomuje aj EÚ, ktorá vyčleňuje najviac finančných prostriedkov prostredníctvom štrukturálnych fondov práve na kvalitu životného prostredia.

V tejto oblasti sme na Slovensku našim obyvateľom a prírode veľa dlžný, máme stále čo vylepšovať.

Politické hnutie SME RODINA – Boris Kollár chce pomáhať občanom Slovenska predovšetkým

  • v skvalitňovaní životného prostredia;
  • v nastavení štátnej politiky na úseku životného prostredia tak, aby sme zabezpečovanie energetickej potreby Slovenska,  priemyselnej výroby a ťažby nerastných surovín nerealizovali na úkor zdravia  ľudí;
  • podporou projektov na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov (napr. na výrobu energií);
  • vo vysporiadaní sa so starými záťažami;
  • skvalitnením stavu prírody a krajiny Slovenska, ktorej sa v poslednej dobe nevenuje náležitá  pozornosť;
  • zmenou prístupu k starostlivosti o prírodu a krajinu, vytvoriť nové pracovné miesta predovšetkým v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou;
  • reštartovať celú oblasť životného prostredia tak, aby sa:
    – zmysluplne využíval potenciál odborníkov v tejto oblasti na Slovensku;
    – zdynamizovalo čerpanie štrukturálnych fondov Kvalita  životného prostredia na projekty, ktoré pomôžu ľuďom zlepšiť ich zdravotný stav a kvalitu života, na čo vplýva predovšetkým kvalitná voda, čistý vzduch a nekontaminovaná pôda;

Zobraziť viac