Naši seniori celý život pracovali, budovali túto krajinu, vychovali deti – a teraz žijú na hranici chudoby. Priemerný dôchodok na Slovensku nestačí ani na základné potreby.

Dôchodca nie je príťaž. Je to človek, ktorý si zaslúži dôstojný život po desaťročiach práce pre túto krajinu.

Slovensko vymiera. Pôrodnosť je jedna z najnižších v Európe. Prečo? Lebo mať deti je dnes takmer luxus. Drahé bývanie, nízke platy, nedostupné škôlky.

Rodina nie je problém, ktorý treba riešiť. Rodina je základ, ktorý treba podporovať.

Mladí ľudia si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Ceny nehnuteľností vystrelili do astronomických výšok. Nájmy požierajú polovicu platu. Hypotéky sú nedostupné. Takzvané ,,Kollárove byty,, , ktoré sme v minulom volebnom období sľúbili naším voličom sú realitou a sú vo výstavbe ale súčasná vláda ich spravila takmer nedostupnými. Veľmi zle nastavili ceny nájomného a úplne sa odkláňajú od našej myšlienky dostupného bývania. 

   
Každá rodina si zaslúži strechu nad hlavou. Bývanie je právo, nie privilégium.

Čakáte mesiace na vyšetrenie. Lekári odchádzajú do zahraničia. Nemocnice sa rozpadajú. A keď už sa dostanete k lekárovi, platíte doplatky za všetko.

Zdravie nie je tovar. Kvalitná zdravotná starostlivosť musí byť dostupná pre každého, bez ohľadu na hrúbku peňaženky.

Sociálny systém na Slovensku je neprehľadný, byrokratický a často pomáha tým, ktorí pomoc nepotrebujú, zatiaľ čo tí skutoční potrební prepadávajú cez diery v systéme.

Sociálny systém má byť záchranná sieť, nie pavučina byrokracie.

Pracujúci ľudia sú na Slovensku často tí najzraniteľnejší. Nízke mzdy, neisté pracovné zmluvy, minimálna ochrana pred vykorisťovaním a neprimerane vysoké odvodové a daňové zaťaženie.

Práca má človeka uživiť, nie ho zničiť.

Starnutie populácie je realita. Ale naša spoločnosť na to nie je pripravená. Domovy dôchodcov sú preplnené a v nekonečnom boji s nedostatkom personálu , opatrovateľské služby nedostupné, rodiny vyčerpané.

Spoločnosť sa pozná podľa toho, ako sa stará o svojich najstarších členov.