Plány na budúcu podobu európskeho poľnohospodárstva sú príležitosťou, nesmú však dostať Slovensko do produkčnej nevýhody
Bratislava 15. júna 2020
Predseda výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie NR SR, Jaroslav Karahuta (SME RODINA) vidí v návrhoch Európskej Komisie na budúcu podobu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ príležitosť pre Slovensko.
„Keď 20.mája 2020 predložila eurokomisárka Ursula von der Leyenová komunikáciu smerom k Európskemu Parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov, pod názvami Stratégia „z farmy na stôl“ a Stratégia pre biodiverzitu EÚ do roku 2030, potešilo ma množstvo dobrých myšlienok pre zdravie obyvateľov Európy,“ povedal Karahuta.
Predseda výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta to označil za smelé ciele, napriek tomu tvrdí, že dozrel čas na ich realizáciu.
Slovensko je podľa predsedu výboru jednou z najviac diverzifikovaných krajín v rámci únie a opatrenia ako Ekologizácia, zazelenanie krajiny stromami, krajinotvornými prvkami, návrat riek k prirodzenému toku a ďalšie opatrenia pre zadržanie vody v krajine, ochrana pôdy a jej obohacovanie organickým materiálom je presne to čo potrebujeme. Zamerať sa chce aj na dostupnosť kvalitných potravín, zdravšie stravovanie, kratšie dodávateľské reťazce, či podporu výskumu a inovácií.
Predseda výboru tvrdí, že súhlasí so znižovaním používania nebezpečných pesticídov a hnojív v rastlinnej výrobe, či antibiotík v chove zvierat, avšak za dodržania podmienky, že Európska Komisia použije porovnateľné ukazovatele a pre všetky členské krajiny zabezpečí spravodlivé riešenie. “V žiadnom prípade nemôžeme akceptovať ich paušálne zníženie, ktoré by vychádzalo z našej aktuálnej spotreby. Tá je podstatne nižšia, ako je priemer ostatných štátov EÚ, čím by sme sa mohli dostať do značnej produkčnej nevýhody. Verím, že Európska komisia bude pri stanovovaní cieľov zohľadňovať jedinečnosť každého štátu. Napokon, určite bude nasledovať náročná diskusia pri príprave konkrétnych legislatívnych pravidiel, ku ktorým budú mať príležitosť vyjadriť sa všetci členovia Európskej únie,“ spresňuje predseda parlamentného výboru.
Jaroslav karahuta apeluje aj nato, že bez diskusie nemôže zostať ani pripravovaný národný strategický plán pre poľnohospodárstvo na roky 2021 až 2027. Ten vraj musí reflektovať nielen na návrhy nariadení Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré Európska Komisia zverejnila už v júni 2018, ale aj na aktuálne zverejnené stratégie. No zároveň musí obhájiť záujmy občanov Slovenskej republiky. „Každý členský štát musí pripraviť dokument, v ktorom načrtne svoju predstavu budúceho vývoja agropotravinárskeho sektoru v ďalšom období a bude reagovať na jednotlivé ciele v rámci svojich možností.
Verím, že príprava strategického plánu bude prebiehať za aktívnej účasti výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ďalších zainteresovaných. Je naozaj najvyšší čas pre Slovensko, aby zaujalo stanovisko a intenzívne pripravovalo zásadný materiál strategického významu pre ďalší rozvoj poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva u nás,“ uzavrel svoj postoj Jaroslav Karahuta.