Je zaujímavé, ako dokážu niektorí ľudia ohnúť svoju chrbticu, pokiaľ ide o ich vlastné svedomie. Pred pár mesiacmi prišiel z koaličného tábora „skvelý nápad“ – namiesto zákonom stanovených 4 % platieb z vymeriavacieho základu za poistenca štátu sa hlavy pomazané na ministerstve financií rozhodli, že túto povinnosť prenesú na imaginárne tzv. lepšie výsledky spojené s rastúcim hospodárstvom. Pod túto formuláciu sa dá totižto schovať takmer čokoľvek.
Aby ste rozumeli, o čo nášmu financmajstrovi ide. Tie 4 % nie sú v zákone č. 580/2004 o zdravotnom poistení len tak pre srandu, ale majú hlbší zmysel. Štát je takto nútený platiť za svojich poistencov a nemôže sa vyhovárať na rôzne výkyvy, ktoré sa z času na čas v každej ekonomike vyskytnú. Cez zdravotné poisťovne je tak financovaná istá časť zdravotnej starostlivosti. To, že každý rok štát platil desať mesiacov počas posledných piatich rokov aj tak menej (od 3,3 % do 3,8 %) a potom to doháňal navýšením v posledných dvoch mesiacoch roka, je iná pesnička. Zložili ju na samotnom ministerstve financií, akurát že zabudli noty.
Prečo? Lebo zistili, že financie chýbajú poisťovniam, nemocniciam, špecializovaným zdravotníckym zariadeniam a podobne. Všetkým horelo pod zadkom. A tak si povedali, že tomuto musí odzvoniť a prišli s geniálnou myšlienkou ako nahradiť 4 % už spomínanou formulkou. Aby som nekrivdila ministerke zdravotníctva, musím skonštatovať, že sa jej to tiež nepáčilo, ale to je pozitívneho v tomto smere od nej asi tak všetko. Na „nekonečných rokovaniach“ s ministerstvom financií nakoniec „finančáci“ prevalcovali „zdravoťákov“. Argument o hospodárskom raste je predsa nepriestrelný, že? A ekonomike sa tak náramne darí. A keby náhodou prišla kríza, tak mal financ-majster pripravenú ďalšiu ohromujúcu formulku, ktorá musela odzbrojiť každého. Teda, ministerku zdravotníctva určite. Budeme pre vás, v prípade nepredvídateľného vývoja, napĺňať akúsi rezervu, ktorú použijeme na vykrytie finančných nárokov rezortu zdravotníctva, keby sa náhodou štátu nedarilo.
Čo sa môže po novom stať? Vysvetlím Vám to na konkrétnom príklade. V tomto roku zaplatí štát za svojich poistencov takmer 1,21 miliardy eur. Aj to len preto, lebo namiesto 4 % si v zákone pre tento rok potentáti odsúhlasili, že zdravotníctvu bude stačiť len 3,71%. Keby bol štát zodpovedný a na ministerstve financií nešpekulovali, tak v prípade 4% by do zdravotníckeho sektora odišlo o 94 miliónov eur viac! To je dosť financií na veci, ktoré vás dnes v zdravotníctve „vytáčajú“, pretože sú nevyživené. Ak zákon 581/2004 o zdravotných poisťovniach prejde aj so zmenami, ktoré navrhlo ministerstvo zdravotníctva, tak namiesto garantovaných 4% nová formulka zdravotníctvu za poistencov štátu zabezpečí v budúcom roku len 960 miliónov eur, o rok neskôr 790 miliónov eur a v roku 2021 to bude už len 630 mil. eur.
To je o polovicu menej, ako je tomu dnes pri 4 % zo zákona. Rozdiel majú „uhradiť“ spomínaný lepší hospodársky výsledok a navýšené príspevky od ekonomicky aktívnych ľudí. Takže, celkovo by malo do zdravotníctva „prísť“ viac financií. Ministerstvo financií by sa mohlo premenovať na ministerstvo kúziel a čarov. Predpokladám, že na ministerstve majú zázračný prútik, keďže predpokladajú, že všetko bude fungovať skvele, štátne nemocnice už nebudú vytvárať ďalšie straty, zdravotné poisťovne prejdú na samofinancovanie a podobne. Nič také sa však nestane.
Na utópie tu bol v minulosti iný systém. Keď sa to všetko náhodou „pokašle“, slovenský Copperfield sa na vás bude usmievať z výškovej budovy Národnej banky Slovenska. A v zdravotníckom sektore sa vtedy budú všetci obviňovať, kto bol ten somár, čo naletel sladkým rečičkám o dlhotrvajúcom hospodárskom raste. Neskoro. Že vám v tom niekde stále chýba pacient? Ten, ktorý by mal byť na prvom mieste? Áno, všimli ste si dobre. Nie je tam.
Ani pri najlepšej vôli ho tam nenájdete. Nikto na neho totiž nemyslí. Všetci majú len plné ústa rečí o lepšej zdravotnej starostlivosti, ale nikto zatiaľ nevymyslel nič, čo by ju v skutočnosti reálne zlepšilo. Keď pripustíme, aby sa štát zbavoval svojej zodpovednosti platiť za svojich poistencov, v blízkej budúcnosti nám príde možno normálne, že zdravotné poisťovne budú pacientom preplácať len najlacnejší liek, že budú uhrádzať fajčiarom 90 dňový odvykací program a podobne.
Pán Boh nás ochraňuj, ak začneme nenormálnosť považovať za samozrejmosť. Cesta dole kopcom bude mať len jednu zastávku. Konečnú.
Prajem všetkým krásne sviatky v kruhu najbližších, veľa lásky, pohody a pokoja počas najkrajších dní roka. A nech sa všetci opäť o rok zdraví stretnete pri vianočnom stole.
Ing. ZUZANA ŠEBOVÁ
Poslankyňa NR SR
Vedúca pracovnej skupiny Zdravotníctvo