TLAČOVÁ SPRÁVA hnutia SME RODINA – Boris Kollár
Diaľničný PPP projekt obchvatu Bratislavy smeruje na arbitráž. Kto je zodpovedný za zlyhanie štátu?
Bratislava, 21.08.2019
Pre hnutie SME RODINA – Boris Kollár vôbec nie je prekvapením zverejnenie informácií o začatí formálnej procedúry arbitráže pred rozhodcovským súdom medzi koncesionárom, t. j. združením vedeným firmou Cintra, ktoré stavia projekt D4/R7 a štátom, t. j. Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Hnutie totiž viac krát upozorňovalo, že podmienkou realizácie PPP projektu a predpokladom pre začatie stavebných prác koncesionárom je riadne vysporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k dotknutým pozemkom a zabezpečenie prístupu k pozemkom a stavbám v potrebnom termíne.
Vedúci pracovnej skupiny hnutia pre dopravu Miloš Svrček upozornil, že ešte pred dvomi rokmi bolo verejne známe, že výstavba 60 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest v okolí Bratislavy cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP) bude meškať ešte pred začiatkom výstavby. Oficiálne bolo zo strany Ministerstva dopravy uvedené, že nie je zrejmé, aké veľké toto meškanie bude, pričom minister Arpád Ersék prízvukoval, že aj samotné ministerstvo dopravy meškalo so stavebnými povoleniami k pozemkom pod obchvat. Veď len v septembri 2017 získalo právoplatnosť posledné stavebné povolenie, pričom došlo k veľkým časovým sklzom so stavebnými prácami na jednotlivých úsekoch.
Predseda hnutia SME RODINA a predseda výboru NR SR pre verejnú správu Boris Kollár interpeloval vo februári 2018 ministra dopravy, kde jasne konštatoval, že súkromný partner obvykle nie je ochotný znášať uvedené riziká, prípadne toto riziko „nacení“. Je preto nutné zohľadniť tieto riziká pri príprave koncesnej zmluvy, vhodne nastaviť rozdelenie rizík a poskytnúť vhodné kompenzačné opatrenia. Na základe údajov poskytnutých MDV SR a NDS bolo majetkovoprávne vysporiadanie uskutočniteľné v termínoch potrebných na dodržanie harmonogramu zadávateľa. Ako je však známe, realita je dnes iná.
Pre hnutie SME RODINA nie je prekvapujúce, že staviteľ verejne potvrdil, že v začatom spore ide o škody spôsobené koncesionárovi z omeškania projektu, za ktoré podľa neho môže štát. Tak ako upozorňovalo aj hnutie, stavbu totiž najprv brzdili chýbajúce stavebné povolenia, s ktorými štát meškal. Neskôr, keď boli stavebné povolenia vydané, došlo k situácii, že v nich ešte nie sú zapracované zmeny, ktoré na diaľnici navrhol koncesionár pod vedením španielskej Cintry. Miloš Svrček upozornil, že „Ministerstvo dopravy pôvodne tvrdilo, že sa bude stavať už na jar 2016. Tým získal projekt obchvatu Bratislavy formou PPP značný náskok voči tradičnému verejnému obstarávaniu. Realita je však bohužiaľ iná a ako inak, nikto nie je zodpovedný ani za uvedené nepravdivé vstupné informácie, ani za oneskorenie výstavby. Celý proces výstavby zabrzdili problémy ohľadne výkupu pozemkov pod cestami, ktoré sú súčasťou bratislavského obchvatu.“
Je faktom, že verejný obstarávateľ neodovzdal v zmluvných termínoch koncesionárovi staveniská s vysporiadanými pozemkami a s potrebným stavebným povolením. Verejný obstarávateľ tak nesplnil článok 14.6 zmluvy čo možno charakterizovať ako Kompenzačnú udalosť. V článku 14.6 je stanovené, že: „Verejný obstarávateľ sa zaväzuje poskytnúť koncesionárovi stavebné povolenia v nasledovných termínoch.“, pričom sú voľne popísane v nasledujúcom odseku. „V prípade, že verejný obstarávateľ neposkytne ktorékoľvek (ako je uvedené vyššie) stavebné povolenie do termínu uvedeného vyššie, táto skutočnosť bude Kompenzačnou udalosťou.“
„Je faktom, že sa koncesnou zmluvou stanovené termíny ohľadne poskytnutia prístupu na stavenisko, odovzdania stavenísk s vysporiadanými pozemkami a s potrebnými stavebnými povoleniami v zmluvných termínoch koncesionárovi nesplnili, čo de iure znamená možné uplatnenie Kompenzačnej udalosti. V mene daňových poplatníkov sa preto chceme opýtať, kto bude zodpovedný za oneskorenie výstavby a s tým súvisiace kompenzácie v prípade prehratého sporu v rámci arbitráže?“ dodal Miloš Svrček.
Za hnutie SME RODINA – Boris Kollár,
Tlačové oddelenie