Úlohou tohto blogu je pozrieť sa nákladovú stránku dopadov niektorých vládnych legislatívnych návrhov z pohľadu majiteľa nového vozidla pri totálnej škode a z pohľadu malých servisov aut.
Za posledné roky sa toho na cestách veľa zmenilo. Sme svedkami prudkého pokroku a napredovania rozvoja informačných technológií, pričom mnohé z týchto informačných technológií sa v súčasnosti používajú našich každodenných dopravných prostriedkoch – autách.
Z uvedeného dôvodu mnoho dopravných nehôd, po ktorých auto vôbec nevyzerá veľmi zničene, konči ako totálna škoda. Je to spôsobené najmä tým, že po dopravnej nehode dochádza nie len k pokrčeniu plechov, ale aj k poškodeniu rôznych senzorov a snímačov, drahších a kvalitnejších svetiel (na rozdiel od minulosti), aktivovaniu množstva airbagov a pod. Je azda známe, že mnohé technologické veci sa dnes neopravujú, ale vymieňajú ako celok a že tieto „náhradne diely“ sú oveľa drahšie ako sú ohodnotené pri výrobe vozidla. Z uvedeného dôvodu táto „totálna škoda“ je škodou iba „finančnou“ a nie „technickou“. Teda množstvo zničených áut, ktoré sú označené ako „totálna škoda“ sú stále opraviteľné, ale pokiaľ majiteľ vozidla chce, aby mu po oprave vozidla bola garantovaná rovnaká vysoká úroveň bezpečnosti, je vhodné pouvažovať, či skutočnosť, že poistná udalosť je likvidovaná ako „totálna škoda“, je až takým veľkým problémom ako to niektoré osoby prezentujú.
S jednou vecou budem vždy súhlasiť a to, že každý certifikát z rôznych organizácií a cechov navyše je iba zbytočná byrokracia, ktorá je v protiklade s tým, že štát hovorí o zjednodušovaní komunikácie občanov s úradmi. A pritom rôznymi opatreniami robí presne opačné kroky, často krát aj nad rámec toho, čo od nás chcel Brusel. Špeciálne ak najmä remeselní živnostníci, medzi ktorých patria aj automechanici majú výučný list alebo maturitu, tak podľa mňa nepotrebujú aby im nejaká inštitúcia vydávala ďalší certifikát.
No na druhej strane ak dôjde k dopravnej nehode a poškodené auto bude prehlásené za „totálnu škodu“, až tak čierno to nevidím oproti tomu, ako som si nedávno mohol na jednom blogu prečítať.
Keď sa určuje totálna škoda vozidla, tak na výpočet výrazne vplýva:
– Hodnota základnej amortizácie
– Trhová hodnota vozidla (tu možno najčastejšie odvodiť od cien rovnakého typu auta v bazároch)
Základná amortizácia sa počíta na základe vzorca uvedeného vo vyhláške Ministerstva hospodárstva o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Vyhláška má číslo 492/2004. V jej prílohe číslo 6 sa nachádzajú všetky vzorce, na základe ktorých sa dá vypočítať hodnota vozidla pri predaji alebo po nehode. Keď som z týchto síce komplikovaných, ale použiteľných vzorcov počítal hodnotu svojho nabúraného auta v roku 2014, zistil som, že moje výpočty zodpovedajú cenám v rôznych autobazároch a zároveň s odstupom času som našiel aj „kalkulačku“ na webe „Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií“ vyšli mi takmer rovnaké hodnoty.
Vzorec na výpočet základnej amortizácie pre auto s objemom 1,6 – 2,0 l je:
Kde
T = počet mesiacov automobilu od jeho prvej registrácie
Teraz si do uvedeného vzorca dosaďme skutočné premenné:
Cena nového Volkswagenu Passat, 1.8 TSI, výkon 132 kW, prevodovka DSG v najvyššej výbave je 34 450 €. Ak by sme uvedené auto nabúrali po 20 mesiacoch, tak by sa jeho cena vypočítala nasledovne:
Najprv vypočítame hodnotu základnej amortizácie
Potom si zistime % zostatkovej hodnoty
Zostatková hodnota v % = 100 % – ZAV
Zostatková hodnota v % = 100 – 30,015
Zostatková hodnota v % = 69,985 %
Zostatková hodnota v € = cena nového vozidla x zostatková hodnota v %
Zostatková hodnota v € = 34 450 * 0,69985
Zostatková hodnota v € = 24 109,83 €
Autom s rovnakým motorom predávané v autobazáre je 25 000 €:
https://www.aaaauto.sk/sk/vw-passat/car.html?id=212774838#make=131&model=268&promo=b
Cena jazdeného 20 mesačného VW Passat vyčíslená kalkulačkou Inštitútu finančnej politiky MF SR je 28 035,53 €. Je však dôležité povedať, že táto kalkulačka nie je taká podrobná ako keď si sami do vzorca dosadíme premenné. Napr. neudávajú sa tam mesiace od prvej registrácie, ale iba počet rokov.
http://www.institutfinancnejpolitiky.sk/kalkulacky/aut/getprice.php
Teraz si skúsme vypočítať, aké staré by muselo byť auto, ktoré nové stojí 22 000 € a jeho trhová hodnota v čase nehody je cca 19 000 €. Odpoveď je, že takéto auto v čase nehody by muselo byť staré max. 5 mesiacov.
Zostatková hodnota v % = 100 % – ZAV
Zostatková hodnota v % = 100 – 15
Zostatková hodnota v % = 85,00 %
Zostatková hodnota v € = cena nového vozidla x zostatková hodnota v %
Zostatková hodnota v € = 22 000 * 0,85
Zostatková hodnota v € = 18 700 €
Teraz si predstavme reálneho človeka, ktorý si kúpi nové auto za 22 000 €. Po 5 mesiacov bude mať smolu a bude mať dopravnú nehodu. Poisťovňa vyčísli, že oprava by stala viac ako je jeho trhová hodnota t. j. viac ako 18 700,00 €. V tom prípade rozhodne o totálnej škode.
1) Ak má majiteľ auta povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie a aj poistenie finančnej straty majiteľa tzv. GAP poistenie, dostane sumu 22 000 €. Z toho suma 18 700 € sa rozdelí medzi plnenie z havarijného poistenia, z ktorého je odrátaná hodnota zvyškov (vraku) a spoluúčasť. Hodnota zvyškov (vraku) je buď zaplatená majiteľovi výkupcom alebo si auto predá sám majiteľ. Spoluúčasť závisí od toho, či má majiteľ auto poistené so spoluúčasťou alebo bez spoluúčasti. Zvyšok dostane majiteľ vozidla z poistenia finančnej straty.
2) Ak má majiteľ auta iba povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie (nemá poistenie GAP) bude odškodnený rovnako, ale príde cca o 3 300 € (to je hodnota, ktorú auto stratilo počas používania pred dopravnou nehodou).
A teraz si skúsme reálne predstaviť:
a) Koľko je podľa vás zákazníkov, ktorí si kúpia nové auto a nedajú si ho poistiť (havarijné poistenie) aspoň počas prvého roku prevádzky? Osobne nepoznám žiadneho.
b) Ak už niekto má auto poistené (aj bez poistenia GAP) a dostane možnosť získať 18 700 €, tak si myslím, že každý radšej zoberie túto sumu, priloží 2 000 € – 3 000 € a pôjde si kúpiť nové auto. Neviem si predstaviť človeka, ktorý je ochotný dať za nové auto viac ako 20 000 € a ak by si mal pri totálnej škode vybrať 18 700 € na účet (ako súčet havarijného poistenia a ceny vraku) alebo ho dať za túto cenu opraviť, že by radšej uprednostnil opravu auta.
Rovnako si neviem predstaviť poisťovňu, ktorá vyčísľuje škodu podľa oficiálnych cenníkov náhradných dielov, že by vyčíslila hodnotu opravy na 18 700 €, ak by existoval nejaký servis, ktorý by auto dokázal opraviť z originálnych dielov za 12 000 €. Veď aj poisťovňa chce konať hospodárne a efektívne vo svoje prospech. Ak by sa dalo auto opraviť za 12 000 € z originálnych dielov, tak to určite klientovi ponúkne, pretože tým ušetrí.
Keďže v tomto prípade si neviem predstaviť človeka, ktorý by si auto nepoistil aspoň v 1. roku prevádzky, tak tu vôbec nejde o to, že by štát chcel zarobiť nejakých 7 000 € na oprave auta na bežnom občanovi.
V tomto prípade štát tak maximálne šikanuje živnostníkov a menšie autoservisy, lebo im zbytočne pridáva byrokraciu, ale určite sa takto nevyťahujú bežnému občanovi peniaze z vačku. Vyťahujú sa inej skupine obyvateľstva.
Jedna vec je, že keď štát robí zlé zákony treba na veci poukázať, ale odborne a teda aj veci prepočítať. Vyťahovať čísla z rukáva je aj proti môjmu presvedčeniu.
Mgr. Patrik Špalek
člen pracovnej skupiny Doprava