Články

PÔDOHOSPODÁRSTVO NIE JE O MLÁTENÍ PRÁZDNEJ SLAMY

Skôr marketingová a modelingová agentúra ako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, môžeme nazvať úrad na Dobrovičovej 12 v Bratislave, kde je sídlo tých, ktorí sú zodpovední za realizáciu poľnohospodárskej politiky, produkcie potravín a tým aj výživy občanov Slovenskej republiky. Inak to ani nemôžeme nazvať, lebo pokiaľ by tam sedel hospodár so zdravým sedliackym rozumom, tak by riešil súčasnú katastrofálnu situáciu v agrorezorte úplne inak a nehľadel by iba na seba, ale hlavne na záujmy a potreby väčšiny občanov Slovenskej republiky. A pokiaľ už nemá pani ministerka peniaze na podporu a rozvoj potravinovej sebestačnosti, tak by to mala aspoň verejne priznať a nehrať sa na niečo, čo neprináleží človeku na tak významnom poste v riadení štátu.

Tieto tvrdenia nie sú spôsobené iba mojou bláznivou predstavou, ale súčasnou situáciou a reálnymi výsledkami (alebo nevýsledkami), ktoré rezort dosiahol za posledne 2 roky. Je až fascinujúce, ako nám viac záleží na morskom rybolove ako na vlastnej produkcii potravín, alebo ako nám viac záleží na predaji francúzskeho ovčieho mlieka ako na podpore chovu našich oviec, alebo ako nám záleží na riešení celoeurópskych problémov na ktoré nemá naše ministerstvo takmer žiaden dosah, pričom Slovenská republika v rámci potravinovej bezpečnosti sa nachádza z pomedzi všetkých štátov EÚ na poslednom mieste.

S otvorenými očami sme sledovali horlivú aktivitu šéfky agrosektoru podporovanú hysterickými prejavmi nášho premiéra o tom, aké nekvalitné výrobky sa predávajú v našich potravinárskych predajniach a ako môžeme kupovať špičkovú potravinársku kvalitu v neďalekom Rakúsku. Veľmi rýchlo sa dostavil „jojo“ efekt a ľudia každú možnú chvíľu v období sviatkov a voľných dní venujú nákupu potravín v neďalekých potravinárskych hypermarketoch v Rakúsku, prípadne si odbehnú do Poľska, kde údajne nie je až taká kvalita ako v Rakúsku, ale cena jednoducho nepustí. Za posledných 25 rokov sa nedostalo viac podpory zahraničným potravinám ako za čias pani ministerky Matečnej, ktorá neohrabanou a politicky neprezieravou aktivitou pri dvojitej kvalite potravín šikovne a maximálne výrazne podporila predaj zahraničných potravín na pultoch našich predajní. No bodaj by ich nekupovali, keď spolu s našim premiérom „donútili“ veľkých výrobcov potravín vymeniť olej za maslo a fruktózovo – glukózový sirup za repný cukor. Bodkou na konci roku je maslová a vajíčková kríza, za ktorú môžu údajne zrušené mliečne kvóty, nedostatok mlieka a vyvraždené západoeurópske sliepky vďaka aplikácii zakázaného fipronilu.

Lenže zase sú argumenty pani ministerky postavené na teplej vode a nič z jej tvrdení nesedí, lebo pokiaľ išlo na Slovensku maslo hore o podstatne viac ako 100%, tak v Poľsku maximálne o 50%, v Rumunsku skoro vôbec a pokiaľ nám tvrdila, že je u nás nedostatok mlieka, my sme ešte pred niekoľkými týždňami na strednom Slovensku posielali kravy na bitúnky z dôvodu finančnej podpory na likvidáciu stavov hovädzieho dobytka. Pričom primárnou príčinou maslovej krízy boli špekulatívne obchody s maslom na zahraničných trhoch, pretože nositeľom masla je mlieko a to nezdražilo aj napriek zvýšenej nákupnej cene surového mlieka ani o cent. Napríklad v Poľsku stojí liter 3,2% mlieka okolo 0,48 EUR. No a vajíčka sú už totálny prepadák.

Mamičky s krvným tlakom 200/110 odchádzajú z predajní s 10 vajíčkami za takmer 3 eurá a naši bohatší susedia v Nemecku a Rakúsku iba „čumia“, čo sa to u nás deje, keď si u nich môžu bez problémov kúpiť vajíčka v cene 1,10 EUR/ 10 ks. A aj vďaka nezvládnutej situácii v riadení rezortu pôdohospodárstva, každá kritika do radov novomenovaných poľnohospodárov na MP vyvoláva reakciu riadne nahnevaného sršňa, aj keď úrad pani ministerky robí všetko preto, len aby sa nenarušil image rezortu a jej osoby, ktorá je v médiách pomaly viditeľnejšia ako pani Vinczeová, alebo Peter Sagan.

Rozdiel je akurát v tom, že oni majú za sebou aj výsledky, kým pani ministerka iba nesplnené predstavy a túžby o zvýšení počtu predávaných potravín Slovenského pôvodu cestou lacnej reklamy za peniaze daňových poplatníkov. Lenže bez finančnej podpory skutočných (nie papierových) producentov potravín, ktorí majú skutočný záujem na produkcií potravín sa zatiaľ nepodarilo tento stav dosiahnuť v žiadnom zo štátov EÚ a hádam ani nikde na svete. Je mi úprimné ľúto viac ako polovice Slovákov, ktorí pracujú za minimálnu mzdu a nakupujú podstatne drahšie potraviny ak naši susedia v EÚ, kde ich príjmy sú v násobkoch príjmoch polovice pracujúcich občanov Slovenska. Ale my sami sme si zvolili tých, na ktorých dnes nadávame. Preto pri najbližších voľbách voľte tých, ktorí možno tiež urobia chyby, ale budú prístupní tieto chyby napraviť a hlavne budú konať v záujme väčšiny občanov SR a nie iba v prospech malých finančných skupín, vďaka ktorým sa dnešní vládni predstavitelia dostali k moci.

MVDr. JAROSLAV KARAHUTA.
Expert pracovnej skupiny
Pôdohospodárstvo

Komentáre

komentárov