Rozhovor so ZUZANOU ŠEBOVOU, poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky
Prečo ste sa rozhodli pre vstup do politiky spolu s Borisom Kollárom?
S Borisom sme starí priatelia – poznáme sa dávno a máme veľa spoločných priateľov.
Mám ho rada, pretože má veľké srdce. Keď písal svoje vyjadrenia na Facebooku, čo sa mu nepáči, s čím je nespokojný, podpichla som ho, nech ide do politiky, že pôjdem do toho s ním.
Prešiel nejaký čas a potom som videla v médiách, že Boris do politiky vstupuje. Povedala som si, fíha. Politika nebola mojím cieľom. Tak som dúfala, že zabudol, ale nezabudol.
„Keďže vychovávam hendikepované dieťa, skúseností so zdravotníckym personálom mám dostatok. Tak ako všade, všetko je o ľuďoch. Stretla som mnoho výborných a zodpovedných lekárov, ale bohužiaľ aj takých, ktorí mali úplne iný prístup.“
Telefonoval mi, či môže so mnou počítať a dal ma na kandidátku na miesto, na aké ma dal. On už asi najlepšie vie, prečo.
Aké sú medziľudské vzťahy medzi poslancami v parlamente? Idete spolu aj na kávu alebo sa stretávate len v rokovacej sále a na výboroch?
Sme kolegovia. A tak ako v každom inom zamestnaní, niekto je vám bližší ako iný. S niektorými sú to aj kamarátske vzťahy. Takže ideme na kávu a stretneme sa aj mimo parlamentu.
„Nie všetci majú známosť, či peniaze, aby si niečo vybavili. Zostávajú tak na úplnom okraji záujmu. A to správne nie je.“
V parlamente sa venujete oblasti zdravotníctva. Aké máte skúsenosti s lekármi a zdravotnými sestrami Vy osobne?
Keďže vychovávam hendikepované dieťa, skúseností so zdravotníckym personálom mám dostatok. Tak ako všade, všetko je o ľuďoch. Stretla som mnoho výborných a zodpovedných lekárov, ale, bohužiaľ, aj takých, ktorí mali úplne iný prístup.
Tak isto sestričky, mnohé robia svoju prácu presne tak, ako by to malo byť. Je ale dosť takých, ktoré vám svoju frustráciu dajú pocítiť. A tak by to byť nemalo.
Čo Vás v našom zdravotníctve najviac prekvapuje?
Prekvapuje ma, že napriek vážnej situácii v našom zdravotníctve sa nájdu hráči, ktorí ho naďalej drancujú v prospech svojich bankových účtov. Neexistuje človek, ktorý nebude potrebovať služby tohto rezortu viac, či menejkrát. Nie všetci majú známosť, či peniaze, aby si niečo vybavili. Zostávajú tak na úplnom okraji záujmu. A to správne nie je.
„Vytratila sa ľudskosť. Vytratila sa úcta. To všetko ľudia vidia a cítia na vlastnej koži. Nespokojný je pacient, nespokojný je lekár, nespokojná je zdravotná sestra…. niečo je zle.“
To je to, čo ma dokáže zas a znova prekvapiť. Niekedy mám pocit, akoby sme plávali v jednej rieke na dvoch lodiach opačným prúdom.
Ja viem, že tento zvláštny úkaz sa dá pozorovať na Temži v Londýne, len u nás by som si priala, aby sme si podobné anomálie odpustili.
Ak nebudeme ťahať za jeden koniec povrazu, ťažko sa niekam pohneme. Na prekvapenia je oblasť zdravotníctva síce bohatá, ale nie vždy majú pozitívny charakter.
Cieľom všetkých politikov by malo byť pomáhať ľuďom. S akými opatreniami ste prišli do parlamentu Vy?
Pred vstupom do parlamentu sme ako hnutie sľúbili, že u nás bude na prvom mieste vždy človek.
Moje návrhy smerovali, samozrejme, do oblasti zdravotníctva, primárne sa zameriavali na pomoc najzranitelnejším a v tom chcem pokračovať.
Myslíte si, že do zdravotníctva je potrebné dať viac peňazí alebo je zlý systém a príliš sa tam kradne?
Zdravotníctvo je nikdy nekončiaci proces hľadania rovnováhy medzi potrebnými zdrojmi, výdavkami a nutnou modernizáciou. Nie je to obyčajný matematický vzorec, keďže za tým všetkým je potrebné vidieť pacienta.
Ten rozmer je oveľa širší, ako sa na prvý pohľad zdá. Samotný systém v zdravotníctve rokmi zdegradoval, vinou rôznych záujmových skupín, na skorumpovateľnú úroveň, ktorá niekomu istotne vyhovuje. Je potrebné si vysúkať rukávy a urobiť v tom poriadok. My na to máme nielen odvahu, ale aj odborné kapacity.
Na druhej strane, svoje maslo na hlave má v tomto prípade aj štát, ktorý podvýživené zdravotníctvo ešte viac dusí, keďže tento sektor každoročne „okráda“ o desiatky miliónov eur tým, že neplatí za svojich poistencov toľko, čo mu prikazuje zákon.
Čo najviac trápi pacientov na Slovensku?
Korupcia a neúcta. Vinou prístupu sa pacient cíti ako tovar. Niečo na spôsob: „Keď zaplatíš tak dostaneš, keď nie, tak máš smolu.“
Vytratila sa ľudskosť. Vytratila sa úcta. To všetko ľudia vidia a cítia na vlastnej koži.
Nespokojný je pacient, nespokojný je lekár, nespokojná je zdravotná sestra…. niečo je zle.
Ako by vyzerala zmena v zdravotníctve, ak by tento rezort po voľbách v roku 2020 pripadol hnutiu SME RODINA – Boris Kollár?
Zmena by bola najmä v pozitívnom prístupe. My sa budeme na pacienta vždy pozerať ako na cítiacu bytosť, nikdy pre nás nebude obyčajným číslom v štatistických tabuľkách.
„Je potrebné si vysúkať rukávy a urobiť v tom poriadok. My na to máme nielen odvahu, ale aj odborné kapacity.“
Vášeň, ktorú sme vložili do prípravy nášho zdravotníckeho programu, sa určite pozitívne prejaví na konkrétnych krokoch v tejto oblasti. Naše zameranie smeruje na prevenciu, finančnú ochranu pacienta, vzdelávanie, nárokovateľnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť či celkovú modernizáciu zdravotníctva.
Čo najradšej robíte vo voľnom čase?
Mám rada prírodu a a šport. Som dosť neposedný človek. Milujem filmy a knihy, také tie ozajstné, papierové. Pokiaľ ide o šport, rada si zahrám bedminton a dvakrát týždenne trénujem thajský box. Mojím koníčkom je tiež cestovanie. Keďže som dlhé roky pracovala v cestovnej kancelárii, mám k tomu veľmi blízko.
Precestovala som kus sveta a v každom jeho kúte som našla niečo, čo ma oslovilo. Maledivy ma očarili množstvom hviezd na oblohe, Sicília „ponúkla“ neskutočne priateľských ľudí. Rio de Janeiro mi ukázalo, aká môže byť chudoba v skutočnosti.
Čo by ste zaželali našim čitateľom?
Zdravý a radostný život, množstvo slnečných dní a úsmev. Je to dar, ktorý nám veľakrát chýba a pritom je zadarmo. A lásku, takú tú ozajstnú, bez výhrad… všetci chceme ľúbiť a byť ľúbení!
Ing. Zuzana Šebová
kandidátka na poslankyňu NRSR