Starý vtip hovorí, že Japonci jedia málo tuku a majú menej infarktov ako Američania. Mexičania jedia veľa tuku a majú menej infarktov ako Američania. Číňania pijú málo červeného vína a majú menej infarktov ako Američania. Taliani pijú veľa červeného vína a majú menej infarktov ako Američania. Nemci pijú veľa piva, jedia veľa klobás a majú menej infarktov ako Američania. Záver vtipu je, že jedzte a pite čo chcete. To, čo zabíja je rozprávanie po anglicky.
Realita je trochu iná. Pre posudzovanie zdravotného stavu obyvateľstva sa používajú rôzne charakteristiky, medzi nimi priemerná dĺžka života a HALE – priemerná dĺžka života v dobrom zdraví. Štatistiky sú dostupné na stránkach Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Dnes už vieme, že rozdiely medzi dĺžkou života v zdraví sú dané hlavne stravou a životným prostredím. Presťahovanie do Japonska (74,9 roka) predlžuje zdravý život a presťahovanie na Ukrajinu (64,1) či USA (69,1) ho skracuje. Keďže medzi vyspelými krajinami nie je skoro žiaden rozdiel medzi životným prostredím ani nákladmi na zdravotníctvo, štatistici sa zhodujú v tom, že vinníkom je strava. Výskumníci sa rozhodli, že tieto vedomosti využijú a dnes už prebehlo niekoľko skúšobných projektov. Dôvodom sú vysoké výdavky na zdravotníctvo, veď General Motors stoja zdravotné náklady ich zamestnancov 3.000 dolárov na každom aute.
Generálny riaditeľ amerického Whole foods (dnes už v majetku Amazonu) sa dozvedel o pokuse poisťovne Blue Cross/Blue Shield v Minnesote. Po absolvovaní kurzu správnej výživy klesli náklady na zdravotné zabezpečenie v skupinách, ktoré ju absolvovali, o 44% ročne. A tak Whole Foods a mnohé iné firmy začali pre svojich zamestnancov organizovať kurzy zdravej výživy.
Podľa údajov WHO vynakladajú Japonci na zdravotníctvo polovicu z toho čo Američania (PPP, 2014 resp. 2015). Napriek tomu Američania žijú výrazne kratšie a ich zdravotný stav je výrazne horší. Odtiaľ aj pochádza často citovaný údaj, že náklady na zdravotníctvo sa dajú znížiť až o 84% úpravou stravy.
Ak sa pozrieme na Slovensko, tak zvýšenie výdavkov na zdravotníctvo nám dĺžku zdravého života nepredĺži z dnešných 68,1 roka na Japonských 74,9 roka ani strednú dobu života z dnešných 76,7 roka na japonských 83,7 roka. Ďaleko pred nami sú aj krajiny, ktoré sú oveľa chudobnejšie: Kostarika, Kuba či Maledivy.
Štatistici upozorňujú na to, že človek vydrží žiť 65 rokov aj na pomerne zlej strave v krajine, kde nefunguje žiadne zdravotníctvo. K nižšiemu strednému veku dožitia prispievajú hlavne infekčné choroby ako malária, týfus, žltačka a AIDS a potom aj detská úmrtnosť. Nič z toho sa Slovenska netýka. Táto časť zdravotníctva funguje spoľahlivo. Prečo sme bližšie k Jemenu a Sudánu ako k Japonsku či Švajčiarsku? Ak sa pozrieme na percento ľudí, ktorí majú normálnu hmotnosť, Slovensko na tom nie je zle. V EÚ sme na štvrtom mieste. Japonci vážia skoro ideálny pomer BMI 22,5 a Slováci 26,2. Do normálnej hmotnosti nám stačí znížiť BMI na 25. Problém Slovenska je, že vedieme štatistiku úmrtí na srdcovocievne choroby vo svete s 216 úmrtiami na 100.000 obyvateľov, máme ich dvakrát viac ako Dánsko či USA.
Štatistici hovoria, že problém je v tukoch. Keď sa pozrieme na množstvo rôznych tukov v strave, vidíme, že Japonci jedia o 40% menej saturovaných tukov ako my (8% vs. 13,2%), omega 6 len polovičné množstvo (4,2% vs. 8,9%), transmastných kyselín o 40% menej (1% vs. 1,4%), cholesterolu o 5% viac (347 mg vs. 335 mg) a omega-3 mastných kyselín o 35% viac ako my (2000mg voči 1300mg). Zdá sa, že osveta by sa mala zamerať na zníženie spotreby saturovaných tukov a omega 6 mastných kyselín aspoň o jednu tretinu. Podľa frekvencie spotreby sú najväčšími zdrojmi syry, zákusky, mäso z hydiny, mäsové výrobky a vyprážané jedlá. Tieto jedlá je potrebné nahradiť zvýšenou spotrebou ovocia, zeleniny, orechov a škrobovín.
Na osvete zdravej stravy je zaujímavé najmä to, že náklady na ňu môžu byť mnohonásobne nižšie ako na zdravotnú starostlivosť. Aj skromný rozpočet niekoľko miliónov eur a jednoduché úpravy v spoločnom stravovaní by dokázali podstatne znížiť náklady a hlavne zlepšiť zdravotný stav nášho obyvateľstva.