Tlačová správa hnutia SME RODINA
Zaráža nás neschopnosť niektorých opozičných lídrov
pochopiť a riešiť najväčší problém tejto spoločnosti.
Bratislava, 5. február 2020
Koncom minulého roka sme predstavili náš program pomoci rodinám. Namiesto vecnej diskusie či hľadaní spoločných riešení však od liberálneho tábora v opozícii počúvame len to, že pomôcť mladým rodinám s nájomným bývaním nepôjde. Najnovšie sa takto predviedol Richard Sulík, predseda strany Sloboda a Solidarita.
Jedným z hlavných pilierov nášho programu je masívna výstavba štátnych nájomných bytov. Sme veľmi radi, že sa táto téma stala prakticky hlavnou a zdá sa že aj jedinou vecnou témou volebnej kampane. Teší nás, že po dlhých rokoch sa predvolebná kampaň zaoberá skutočnými potrebami ľudí a nie bezduchými politickými prekáračkami politikov.
Presne tento moment však ukázal a stále ukazuje absolútnu nepripravenosť a odbornú impotenciu slovenských politických strán. „Politické programy liberálneho spektra totiž neobsahujú žiadnu relevantnú víziu ďalšieho rozvoja Slovenska, ktorá by bola pre ľudí zrozumiteľná a vedeli by sa s ňou stotožniť,“ povedal na úvod Boris Kollár. V hospodárskej oblasti táto bezduchosť až berie dych. Programy liberálneho spektra sa dajú označiť za kreslené knižky pre deti. Bežný človek sa však z týchto úsmevných knižočiek vôbec nedozvie, akým spôsobom mu ten či onen nápad pomôže s jeho každomesačným trápením pri delení jeho skromného príjmu.
Dôsledkom tejto odbornej impotencie, neschopnosti viesť s nami bežnú odbornú diskusiu a z toho vyplývajúceho zdesenia, že namiesto toho, aby liberálny klub bol považovaný za nositeľa zmeny v krajine sa do tejto pozície dostáva konzervatívna strana, ktorú každý považoval doteraz za outsidera, je potom taktika, na ktorú boli títo kolegovia zvyknutí doteraz: vyliať na všetkých dookola plné vedro špiny a snažiť sa ich zosmiešniť.
Do tohto typu očierňovania a pokusu o zneistenie sa žiaľ pridal aj Richard Sulík vo svojom blogu v Denníku N. Tu sme sa dozvedeli, že pán Sulík má pocit, že vynašiel komasáciu či zlúčené stavebné a územné konanie. Okrem toho vysvetlil, že štát nám je vlastne nanič a všetko je potrebné sprivatizovať a dať zdroje súkromným developerom, ktorí by nám na oplátku ako spoločnosti dali nájomné byty. Načrtnutý model financovania ukazuje absolútnu neschopnosť aplikovať medzinárodný štandard a až príliš pripomína Ficove nápady, kde chcel siahnuť na zdroje našetrené v dôchodcovských správcovských spoločnostiach.
Tento spôsob okrádania ľudí prostredníctvom developerov striktne odmietame a vôbec nám nevadí, že dôjde k poklesu cien bytov na trhu a následne k bankrotu niektorých developerských spoločností. S tým počítame! V tomto kontexte si treba uvedomiť, že kým náš tím ľudí participoval na najväčších stavebných projektoch v strednej Európe či už vo forme projekcie, inžinieringu až po realizáciu stavieb, pán Sulík predával kopírky. Tento rozdiel je v našich prístupoch a reálnosti našich zámerov zrejmý.
„Na rozdiel od našich oponentov však uvažujeme o výstavbe nájomných bytov ako o infraštruktúrnom projekte a preto staviame aj prípravu a realizáciu projektu na regulačnej sile štátu a nedívame sa naň ako malý a stredný podnikateľ, čo je príklad Richarda Sulíka,“ zdôraznil Štefan Holý a zakončil svoje vystúpenie slovami: „Stabilitou a reálnosťou svojho zámeru sme si takí istí, že ako jediný politický subjekt na scéne sme boli ochotní dať do volebného programu konkrétne nájomné za byt v jednotlivých regiónoch Slovenska, keďže zámer máme detailne rozpracovaný.“
„Touto cestou chcem zároveň ponúknuť Richardovi Sulíkovi možnosť kedykoľvek a kdekoľvek sa stretnúť jednak vo forme duelu, prípadne vo forme osobnej konzultácie, kde mu uvedený projekt výstavby štátnych nájomných bytov vysvetlím tak, aby to určite pochopil,“ uzavrel Boris Kollár.
Za hnutie SME RODINA, tlačové oddelenie
