Po dvoch rokoch sme vládu presvedčili o tom, že exekučná amnestia je dobrá vec. SaS ale tvrdí, že ju nepodporí, lebo je to morálny hazard. Popíšme si fakty, a potom skúsme použiť zdravý sedliacky rozum.
Keď sme pred voľbami ako jeden z hlavných bodov programu Sme rodina predstavili exekučnú amnestiu, všetci sa nám vysmievali, že je to populizmus. Dnes už sa nikto nesmeje. Postupne sme totiž faktami a argumentami presvedčili médiá aj politikov, že ide o vážny problém, ktorý treba riešiť. Ľudí sme o tom presviedčať nemuseli, mimo Bratislavy o tom už dávno všetci vedeli a mnohí to žiaľ cítili doslovne na vlastnej koži.
Na snímke zľava predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár a podpredsedovia hnutia Peter Pčolinský a Milan Krajniak počas tlačovej konferencie po skončení programovej konferencie hnutia na tému Politická a makroekonomická analýza a konkrétne politické a makroekonomické kroky hnutia, 20. mája 2017 v Bratislave. FOTO TASR Jakub Kotian
Na Slovensku dnes totiž máme necelý milión ľudí (969 tisíc), ktorí majú exekúcie. Tento problém sa teda týka približne každého štvrtého dospelého obyvateľa Slovenska! Ako je možné, že sa tým doteraz nikto reálne nezaoberal? Pretože tí takzvaní štandardní politici na to roky kašľali. Až keď sme do parlamentu prišli my, zrazu sa postupne štandardní politici začali zobúdzať a s prekvapením zisťovať, čo sa to na Slovensku vlastne udialo.
Fakty sú takéto: Približne pol milióna ľudí má iba jednu exekúciu. 152 tisíc ľudí má 2 exekúcie, 79 tisíc ľudí má 3 exekúcie, 51 tisíc ľudí má 4 exekúcie, 36 tisíc ľudí má 5 exekúcií, 26 tisíc ľudí má 6 exekúcií. A teraz pozor: Na Slovensku máme 107 tisíc ľudí, ktorí majú 7 a viac exekúcií!
Ľudia s dvomi a viac exekúciami väčšinou nemajú žiadnu motiváciu pracovať, pretože všetko, čo by oficiálne zarobili, im vezme exekútor. Títo ľudia buď rezignovali a žijú iba zo sociálnych dávok, alebo pracujú na čierno – doma aj v zahraničí. Ak ich necháme v tom samých, nielenže im berieme akúkoľvek životnú perspektívu, ale aj trestuhodne mrháme ich ekonomickým potenciálom.
Preto sme prišli s návrhom exekučnej amnestie, ktorú opakovane prekladáme do parlamentu. Exekučná amnestia má dva veľké prínosy pre Slovensko. Tým prvým je, že státisícom ľudí dáme druhú šancu, aby mohli žiť dôstojný život s perspektívou lepšej budúcnosti. Druhým prínosom je, že umožníme státisícom ľudí, aby vystúpili zo šedej zóny a začali platiť dane a odvody do spoločného rozpočtu. Pomôžeme nielen im, ale aj nám všetkým. Podľa mňa je to win – win riešenie.
Nie je exekučná amnestia morálnym hazardom?
A teraz niekoľko argumentov k tvrdeniu SaS, že exekučná amnestia je morálnym hazardom, a preto ju nepodporia. Myslím si, že morálnym hazardom bolo aj správanie sa slovenských bánk v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Poskytovali nekryté úvere spriazneným osobám, ktorá sa stali nedobytnými. Nakoniec sme banky museli oddlžiť my všetci za 110 miliárd korún. Ale ak by sme to neurobili, zrútil by sa nám bankový systém. Morálnym hazardom bolo aj oddlženie Širokého Váhostavu, ale štát to urobil, aby malí a strední subdodávatelia dostali aspoň časť svojich peňazí.
Ak sme dali miliardy na oddlženie bánk a oligarchov, nebolo by spravodlivé, aby sme oddlžili aj státisíce ľudí? Navyše ak vieme, že veľká časť z nich sa dostala do problémov nie kvôli svojej nezodpovednosti, ale kvôli chorobe, predčasnému úmrtiu blízkeho, alebo kvôli podvodu zo strany nebankoviek?
Ponúkam vám aj jeden historický príklad. Okolo roku 650 pred Kristom zaviedol Drakon v starovekých Aténach tzv. drakonické zákony. Podľa nich dlžník, ktorý nevedel splácať svoje záväzky, sa stal aj s rodinou otrokom svojho veriteľa. Ten ho potom predal, aby uspokojil svoje pohľadávky. Z veľkej časti dovtedy slobodných aténskych občanov sa stali otroci. Keď nastúpil ako vládca Atén Solón, vykúpil z otroctva všetkých občanov, ktorí boli uvrhnutí do otroctva kvôli dlhom. Aténskej ekonomike to pomohlo, lebo títo ľudia s novou životnou perspektívou začali byť ekonomicky aktívni a platili dane. Solónove reformy odštartovali rast Atén, z ktorých sa stala staroveká veľmoc.
Exekučná amnestia má vplyv aj na platy ľudí
Ficová vláda dnes tvrdí, že musí povoliť dovoz lacnej pracovnej sily zo zahraničia. Počet Srbov a Ukrajincov pracujúcich na Slovensku stúpa každý mesiac o tísíce. Veľké fabriky im platia smiešne platy a čo je horšie – už začali vyhadzovať z práce Slovákov, lebo Srbi a Ukrajinci sú lacnejší. Vláda to toleruje, lebo na Slovensku sa vraj už minuli ľudia ochotní pracovať. To je absolútna hlúposť. Máme tu niekoľko sto tisíc ľudí, ktorí by pracovať chceli, alebo dokonca na čierno aj pracujú, ale nemôžu byť v „systéme“, lebo by im exekútor okamžite zobral všetko, čo zarobia.
Nie je lepšie pomôcť exekučnou amnestiou týmto ľuďom, aby sa zapojili naspäť do systému, začali platiť dane a odvody, čím pomôžu celej spoločnosti? Nie je lepšie radšej pomôcť našim zadlženým občanom, aby sa dostali z úverového otroctva a stali sa prínosom pre nás všetkých, ako pomáhať Srbom a Ukrajincom riešiť ich nezamestnanosť? Ak urobíme exekučnú amnestiu, pracovnej sily budeme mať dostatok a vezmeme veľkým zamestnávateľom z ruky argument, na základe ktorého oblbli aj vládu. Už nebudú môcť klamať, že nemajú ľudí. Budú musieť začať zvyšovať platy.
Nevykašlime sa na tých niekoľko sto tisíc slovenských občanov a dajme im druhú šancu. Som presvedčený, že to nie je to len záležitosť sociálneho cítenia, ale aj spravodlivosti a rozumu.
Milan Krajniak, autor je poslancom NR SR a podpredsedom Sme rodina